Autor je teológ a farár
V muzikáli Jesus Christ Superstar je scéna, kde Ježiša obklopí dav volajúci o pomoc. Jeden po druhom vyliezajú z podzemia a spievajú vety ako: „Pozri sa na moje oči, sotva vidím. Pozri, sotva stojím na nohách, verím, že ma môžeš uzdraviť.“ A prípadne: „Pozri na môj mešec s peniazmi, som úbohý človek, dotkneš sa ma, napravíš ma, Kriste?“
Je ich čoraz viac a sú všade, tlačia sa jeden na druhého, ale predovšetkým na Ježiša v túžbe odtrhnúť si aspoň malý zázrak sami pre seba.
Neberú na nikoho žiadne ohľady, naťahujú sa jeden cez druhého, strkajú do seba. V túžbe zachrániť sami seba sú ochotní zničiť všetko a všetkých vrátane toho jediného, ktorý im môže poskytnúť pomoc. Až nakoniec zaznie Ježišovo zúfalé zvolanie: „Uzdravte sa sami!“
Je to veľmi pôsobivé stvárnenie Ježiša, hoci sa vymyká stereotypnému zobrazeniu učiteľa, ktorý má vždy a pre každého pomocnú ruku či dobrú radu, ktorý má vždy trochu navrch oproti ostatným.
Príbehov, kde Ježiš odchádza od davu, ktorý ho obklopil, a odchádza doslova pod rúškom noci na pusté miesto, je však v evanjeliách niekoľko. Tie príbehy majú spoločné konštanty: dav neúnavne volajúci po záchrane a učiteľa, ktorý je až príliš unavený z očakávania, že celú situáciu vyrieši sám.
Každý má svoje limity. Limity toho, aký veľký tlak spoločnosti, priateľov či rodiny znesie. Najmä ak sa očakávania nestretávajú s jeho vlastnou víziou či presvedčením.
Dokonca aj Ježiš mal limity, ktoré často narážali na prehnané požiadavky rôznych vrstiev v spoločnosti, niekedy aj jeho najbližších.
Vždy keď si znovu pustím tú scénu z muzikálu, premýšľam o niekoľkých veciach. Vieme, aké sú tie naše limity? Čo všetko už je pre nás za čiarou? Vieme to pomenovať? Vieme povedať nie, ak má na nás niekto prehnané požiadavky, ak má od nás niekto prehnané očakávania?
V časoch veľkých zápasov sa musíme učiť rozdeliť si energiu tak, aby nám vystačila aj na beh na dlhú trať. Nikto to nespraví za nás a nádeje v rýchle, zázračné riešenia našich problémov bez našich síl sa väčšinou ukazujú ako falošné.
Vnímame limity ľudí okolo seba? Aj tých, ktorí dostali zodpovednosť vo voľbách? Aj oni ich majú a mali by o tom vedieť rozprávať. Ani im sa nevyhne vyhorenie či únava zo súcitu a pomáhania, ak ich necháme riešiť všetko o nás bez nás.
Uzdravte sa sami! To nemusí byť len výzva rezignovaného spasiteľa, ale aj celkom rozumná stratégia. Čím viac ľudí dokáže spoločensky uzdraviť seba samých, tým viac sa odborníci môžu venovať skutočne zraniteľným.
