Robert Fico určite nie je spokojný s tým, čo dosiahol za sto dní. Ak by veci išli tak, ako plánoval, tak by verejnosť na špeciálnu prokuratúru dávno zabudla. Daniela Lipšica by spomínali už len ako synonymum politickej perzekúcie. Polícia by bola preladená tak, aby opäť citlivo reagovala na potreby staronovej vládnucej vrstvy.
Zahraniční partneri by s uznanlivým pritakávaním konzumovali smerácky epos emancipovaných politických väzňov, ktorí povstali proti perzekúcii, aby potom cez svoju skúsenosť vykúpili svoj ľud z útlaku prísnych trestov za korupciu.
Emmanuel Macron a Olaf Scholz by ho spomínali ako starú politickú líšku, troška s obavami, ale s rešpektom. S Viktorom Orbánom by už ovládli Visegrádsku štvorku a Únia by pochopila, že zoskupenie je nová iliberálna alternatíva.
Lenže Ficovi neverí ani jeho jediný spojenec Orbán, ktorý vie, že jeho nacionalistický kolega zo severu si nevypestoval náhlu lásku k maďarskej menšine. Nikdy by pre Fica nekrvácal v bojoch s Úniou alebo s NATO.
Tak ako išlo vlastnou cestou Erdoganovo Turecko pri súhlase s členstvom Švédska v aliancii a Orbán si musel opäť vymýšľať báchorky pre svojich voličov, prečo nakoniec ustúpil.
Ficovi stačilo sto dní, aby ho zadefinovali ako lacnú napodobeninu Orbána s autentickou láskou k Putinovi.
Navyše, Ficovu vládu nie je možné hodnotiť tak, ako by sme hodnotili normálne demokratické vlády, ktoré prichádzajú, aby reformovali alebo pracovali v prospech verejnosti. Táto vláda vlastne nepracuje ani v záujme vlastného voliča.
Ani všetci voliči Smeru nechcú zomierať na infekcie v nemocniciach, nechcú, aby ich ošetrovali lekári, ktorí čerpajú svoje vedomosti z konšpiračného média. Nechcú, aby školstvo udržiavalo ich deti niekde pod hranicou priemernosti. Nechcú, aby ministri boli na posmech a zahraniční kolegovia sa im vyhýbali ako covidu pred dvoma rokmi.
Ak by sa dialo niečo skutočne vážne, ani Ficovi voliči by si neotvárali konšpiračné médiá, aby zistili, či a nakoľko sú ohrození. Popritom Fico vedome mení vzťah svojich voličov k faktom a pravde. Z čírej pomsty, ktorá je jedným z kľúčových aspektov vládnutia. Zároveň je aj jeho slabosťou.
Dnes už ani jeho vlastní voliči si nemyslia, že Fico má čisté ruky, len im na tom nezáleží. A prvých sto dní Fico na tom pracoval, aby na korupcii už nezáležalo. Zmenami našepkáva, že okrádať štát nie je hrdelný zločin, len to treba robiť pod správnou ochranou.
Stal sa patrónom najhoršej verzie národa. A zvládol to len za sto dní. Mali by sme sa skôr sústrediť na to, čo ešte zvládne za tie, čo ostávajú.
