Autor je teológ a spisovateľ
Dostal som počítač, tablet a vlak zadarmo. Zaslúžim si to. Tvrdo som na tom pracoval, bol som niekoľkokrát s ľuďmi, ktorí dávali dohromady kandidátku, a povedali mi, ako to funguje.
No mal som, ako hovorí moja žena, malý náskok, lebo už keď som za nimi išiel, vedel som, ako to funguje. Nepotreboval som byť v prvej desiatke, možno v menšej strane áno, ale to by som riešil inak, ako som to riešil u nás, ako sa vraví, v komunále.
Je iná doba
Plesy, poľovačky, animácie pre deti, keby som bol z turistickej obce, tak by som bojoval o akvapark a chodník v korunách stromov. Takto stačí vyhliadková veža, náučný chodník po našom lesíku a drevená socha medveďa. Teda toho som už dal odstrániť, je iná doba. Medveďku, daj labku, med už nie sú, čo bývali, všetci sa boja.
Ale ja sa, ako hovorí moja žena, nebojím, a preto mám náskok. Medveď stál do minulého roka pri našom betleheme, robil ho ten istý umelec, robí aj obradné siene, vyrezávané stoličky, objednal som aj na doma, lebo je dôležité pohostiť a pohostiť ľudí, ktorí vedia, kedy majú vybavovať akvapark, kedy osadiť a odstrániť medveďa, vybaviť náučný chodník a cyklotrasu.
Cyklotrasu som vybavil, poslal som dokumentáciu ľuďom, čo rozhodovali o kandidátke, a čakal som.
Keď sa ozvali, obliekol som sa, ako sa patrí, voľakedy som nosil kravaty z konfekcie, ale moja žena mi povedala, že sa začínam podobať na Jasona Stathama a k úzkemu čelu sa viac hodí úzka kravata.
Povedala, že budem vyzerať ako právnik, a niekedy sa tak cítim. Že vyzerám ako právnik. Keď ma to prepadne, zbehnem, ak som na rokovaní, do Európy, v Bystrici alebo vo Zvolene, a skontrolujem sa, či tak stále vyzerám, aj počas rokovaní, lebo nič nie je dôležitejšie pre kariéru, ako vyzerať dobre pri rokovaní.
Viem aj to, nie vďaka Teleránu, kde to hovoril odborník na protokol, ten, čo komentuje pohreby kráľovien, ale vďaka tomu, že sa informujem a sledujem trendy. V móde a eurofondoch, lebo to je základ úspechu v strane.
Rodina, hodnoty, poľovníctvo
Pohovor nebol dlhý, vedeli, že som predtým robil legalizanta pre niekoľko firiem, ktoré mala tajná služba, niečo ako štátny biely kôň, ale bez rizika, že skončím hore bruchom medzi fľašami na hladine Ružína.
Vtedy som nosil polá s vyhrnutým golierom a vyzeral som ako Al Pacino v Smrtonosnej pasci. Ale to je asi blbosť.
Zobrali ma na 36. miesto, je to tam tento rok tesné, povedali, ale strana nemôže zobrať všetkých a niekedy nestačia ani zásluhy, ani popularita, ani skúsenosti z prania nelegálnych štátnych príjmov. Mal som hodinu na rozmyslenie.
Sedel som pri poobednom kapučíne a kole so slamkou v Európe, auto v pohode na tri hodiny zaparkované zadarmo v garáži a pozrel som si program. Program sa mi páčil.
Aj hodnoty. Rodina, hodnoty, poľovníctvo, rybárstvo, svetový mier, tradície predkov. Spomenul som si na Morenu, ale vlastne to je pekné. Za takéto hodnoty by som zabojoval. Už som niečo preskákal, vyhral som biatlon, na chate mi visia trofeje, deti sú na poriadku, žena spokojná a chodieva so mnou na všetky slávnosti, plesy, bály, fašiangy, koncerty dychovej hudby v kostole a ľudia mi držia palce.
Páčil sa im náučný chodník aj vyhliadka, aj obecné pásmo výhľadov do budúcnosti, keď ideme spolu hore a opekáme a na striedačku vystupujeme ponad koruny a hľadíme na tie naše utešené Tatry.
Strana je dôležitá, povedala mi raz moja žena na posede. Strana je dôležitejšia ako štát, strana sú priatelia, pomoc, solidarita, ty máš bager, on má jamu, v strane je blízko a teplo, na sekretariáte niekto je, káva tiež, stále sa niečo robí. Štát je podriadený strane alebo stranám, štát je neznámy, nemá telefónne číslo, nikdy nič nevybavíš, ale strana? Malí funkcionári, veľkí funkcionári, aktívy a snemy, kultúrny program v kúpeľoch, program a hodnoty, všetko, čo štát nemá.
