Autor je sociológ
Konšpiračné teórie – teda príbehy, podľa ktorých za rôznymi udalosťami stojí zámerná snaha malej skupiny (či, naopak, svetových síl) profitovať na úkor väčšiny – sú v poslednej dekáde veľkou témou v spoločnosti aj v sociálnych a humanitných vedách.
Na Slovensku sa o nich začalo diskutovať najmä po roku 2012, keď tzv. gorilie protesty vytvorili priestor pre novú vlnu antielitárskeho populizmu (a v súvislosti s nimi sa etablovali médiá ako Zem & Vek či Slobodný vysielač), a 2014, keď sa po ruskej anexii Krymu vznikajúci „alternatívny“ priestor geopoliticky priklonil na stranu Ruska.
Konšpiračné teórie (no nielen tie) zohrali dôležitú úlohu počas pandémie covidu, v kontexte útoku na americký Kapitol v januári 2021 a zasiahli aj do diskusie o podpore Ukrajiny po ruskej invázii v roku 2022.
Je to nebezpečné
Skúmanie konšpiračných teórií sa v sociálnych a humanitných vedách začalo prístupom, ktorý ich kriticky reflektuje ako nezdravé spoločenské prejavy. Tak o nich uvažovali napríklad Hannah Arendt, Karl Popper či Richard Hofstadter, autor známej práce o „paranoidnom štýle“ americkej pravice z roku 1964.
Asi ťažko spochybníme, že konšpiračné teórie môžu byť vskutku nebezpečné – stačí si spomenúť na vraždu v Teplárni. V posledných dvadsiatich rokoch však vedkyne a vedci začali aj vďaka empirickému skúmaniu ponúkať diferencovanejší pohľad na problematiku konšpiračného prostredia. Ako upozorňuje napríklad Joseph Uscinski, konšpiračné príbehy sa objavujú všade tam, kde existuje nedôvera a pocit, že ťaháme za kratší koniec lana. Aj preto ich nachádzame často u ľudí, ktorých trápi pocit nespokojnosti a ekonomického nedostatku. Miera týchto príbehov v spoločnosti je vcelku konštantná, hoci – ako dodávajú iní – ich význam sa zvyšuje počas kríz.
Konšpiračné myslenie alebo konšpiračné príbehy?
Na Slovensku je viera v konšpiračné príbehy vysoká a nezriedka sa trocha škandalizuje. Obvykle však chýba komplexnejší pohľad na vec.
V rámci nášho aktuálneho výskumu sa ho pokúšame priniesť spojením väčšej vzorky (8000 ľudí v krajinách V4, zber v novembri a decembri 2023) a prístupu, ktorý skúma všeobecnejšie „konšpiračné myslenie“, teda všeobecnú tendenciu vnímať svet optikou sprisahania, a zároveň konkrétne konšpiračné príbehy. V kontexte vnímania slovenskej spoločnosti ako najotvorenejšej konšpiračným príbehom sú výsledky celkom zaujímavé.
Ak sa totiž pozrieme na konšpiračné myslenie, ktoré skúmame napríklad otázkou, či respondent súhlasí s tým, že „väčšina nášho života je ovládaná sprisahaniami z tajných miest“, Slovensko sa nejaví ako spoločnosť, ktorá by bola výrazne odlišná od svojich susedov.
Napríklad na spomínanú otázku odpovedá na Slovensku v súhrne kladne 25,3 percenta respondentov, pričom v Maďarsku 29,3 percenta a v Česku 23,8 percenta. Najlepšie vychádza Poľsko s 19,2 percenta.
Že „veľké udalosti ako vojny, krízy alebo výsledky volieb sú kontrolované malou skupinou ľudí, ktorí v utajení pracujú proti nám“, si u nás myslí 38,4 percenta respondentov, kým v Maďarsku 42,5 percenta, v Česku 37,4 percenta a v Poľsku 33 percenta. Všeobecne je to, samozrejme, neutešený obraz.
Kde Slovensko vyčnieva viac? Najväčšie rozdiely v našom výskume nachádzame pri konkrétnych konšpiračných príbehoch, napríklad otázkach, či „mimovládne organizácie sú politickými agentmi Západu a pokúšajú sa nám nanútiť západnú kultúru“ (kde vyčnieva počet rozhodne súhlasiacich o 7 – 10 percent) alebo či „pandémia covidu-19 bola súčasťou väčšieho plánu, ako kontrolovať spoločnosť“ (rozhodne súhlasí o 7 – 8 percent viac respondentov na Slovensku, hoci keby sme spočítali obe súhlasné alternatívy, mali by sme vo V4 opäť podobné výsledky). Podobne je u nás úspešný názor, že „gender ideológia má za cieľ rozložiť morálku našej spoločnosti, potlačiť kresťanstvo a privodiť tak rozvrat Západu“ (opäť zhruba o 7 – 12 viac ako zvyšok V4).
Od konšpiračnej teórie k ideológii a politike
Rozdiel medzi úspechom všeobecných a konkrétnych konšpiračných tvrdení naznačuje, že sa tu stretávame s dvoma odlišnými fenoménmi. Úspech konšpiračných príbehov v našom prostredí – a ich spoločenský význam – nemusí byť až tak dôsledkom konšpiračného myslenia alebo mentality, ale skôr problémom miery, v ktorej sa stali súčasťou politických ideológií (napríklad suverenistického konzervativizmu) a do akej ich pragmaticky využívajú politickí aktéri, aby vyvolali pocit nespravodlivosti, ohrozenia a situovali sa do pozície ochrancov národných záujmov. Tieto príbehy potom prirodzene nachádzajú najlepšiu živnú pôdu v prostredí s vysokou mierou nespokojnosti a nedôvery.
Na Slovensku máme niekedy tendenciu sústrediť sa na problémy esencie národnej povahy. V prípade konšpiračných teórií, napríklad ako najzakonšpirovanejšej krajiny široko-ďaleko. Možno však stojí zato zvážiť aj diferencovanejší prístup: sústrediť sa na konkrétne konšpiračné príbehy a smerovať skôr k analýze toho, ako sme sa dostali tam, kde sme.
