Možno ste to už počuli, no v Poľsku je taká ľudová skratka. TKM je heslo Jaroslawa Kaczyńského z roku 1997, keď vyhlásil: „Teraz, k*rwa, my!“ Čitateľom aj poslucháčom sa vopred ospravedlňujem za tento vulgarizmus, ale je to presná citácia. Atmosféru v Poľsku svojho času rozsiahlo a presne opísal Tomáš Forró.
Opisoval, ako nová garnitúra urobila z provinčných straníckych pešiakov ministerských radcov, vysokých dôstojníkov armády a členov dozorných rád štátnych podnikov. Hlavným kritériom na funkcie bola lojalita voči strane. Poľskí novinári publikovali tisíce mien nekompetentných a neskúsených ľudí, ktorí obsadili kľúčové politické aj ekonomické funkcie.
Popritom si vláda PiS začala kupovať aj svojich voličov masívnymi prídavkami na deti. Udržiavanie uhoľných baní bez ohľadu na finančné straty, skorší odchod do dôchodku, ochrana Poľska pred utečencami.
Keď píšem tento newsletter, práve som sa vrátila po niekoľkých hodinách z parlamentu. Sedela som tam od rána a sledovala hlasovanie o Trestnom zákone. Z parlamentu si odnášam jednu hlavnú emóciu – atmosféra medzi vládnymi poslancami bola viditeľne TKM. Teraz, k*rwa, my!
Pomsta a moc
Nešlo o atmosféru, kde vládna väčšina ide robiť náročné reformy, o ktorých je presvedčená a obhajuje ich. Väčšina poslancov čakala na stláčanie gombíkov a pri každej možnej príležitosti sa tam ako v krčme pochechtávala. Vrcholná scéna už bola len to, keď jeden mimoriadne aktívny poslanec Smeru jedol v lavici počas hlasovania sójové rezy. Keď ich dojedol, nevedel, čo s obalom od tyčinky. Medzi lavicami jednotlivých poslancov je asi centimetrová škárka a on chytil obal a zastrčil ho medzi lavice, ako keby sme boli na strednej škole. Boh mi je svedkom, že som mu dala ešte poslednú šancu, a keď parlament vyhlásil prestávku, sledovala som, či ten papier spomedzi lavíc vytiahne. Hádajte, ako to dopadlo.
Počas komplikovaného a vážneho hlasovania sa poslanci koalície smiali, hovorili si vtipy a celkovo to pôsobilo, že ich otravuje, že vôbec musia stláčať gombíky. Škodoradostne si po chodbách šuškali nechutné poznámky na adresu poslanca PS, ktorý odstúpil a vysvitlo, že už 15 rokov žije s ochorením. Urobil chybu, odstúpil, ospravedlnil sa. Nič neukradol, nikoho neohrozil a nikomu neublížil a ešte vyvodil zodpovednosť, čoho mnohí neboli schopní. To všetko v homofóbnej krajine, kde si človek s podobnou diagnózou užije akurát tak šikanovanie a vylúčenie.
Netreba zabúdať, že v parlamente máme obžalovaných, obvinených aj stíhaných poslancov. Máme tam poslancov, ktorí chodievali na zálety do rómskej osady za 17- ročným dievčaťom. Máme tam poslanca, ktorý si za škatuľku cigariet kupoval hlasy od chudobných Rómov.
Tomáš Hellebrandt nemusel, ale ako úradník slúžil Slovensku. Veľa sa zaujímal o chudobné deti v školstve a verte mi, je to téma, ktorá v tejto krajine zaujíma málokoho. Poslanci koalície si dnes po chodbách parlamentu hovorili strašné veci, ktoré tu nebudem opakovať. Z parlamentu som odchádzala v šoku z toho, aká nízka, škodoradostná a extrémne agresívna je nálada na hradnom kopci.
Jeden primátor mi minule hovoril, že mal verejnú debatu s občanmi. Keď som sa ho pýtala, aká tam bola atmosféra, povedal, že veľmi zlá. Nie preto, že by mu nadávali, rozhorčení občania chodia na takéto stretnutia odjakživa. „Problém je, že ľudia začínajú byť zlí na seba navzájom. Bola tam nejaká babička, ktorá hovorila pomaly a potichu a týpek vedľa nej na ňu začal agresívne hulákať,“ opisoval mi. Takáto je doba a my sa ňou nemôžeme nechať zomlieť.
Atmosféra TKM je to najhoršie, čo v politike a vôbec v spoločnosti poznám. Už sme ju zažili a vieme, ako sa to väčšinou skončí. Traumatizovanou krajinou, odchodom takýchto politikov, rozdelená spoločnosť a dlhé spamätávanie sa z krokov, ktoré sú niekedy aj neopraviteľné. Pomsta a moc sú šialený koktail.
Rozklad hodnôt
Na záver mi ešte dovoľte jednu poznámku. Ministerka kultúry tento týždeň zaútočila medzi inými na Nadáciu Milana Šimečku. Viem, že tu už naozaj začína erózia úplne všetkého, ale to, že niečo nesie meno Šimečka, nemá nič s Progresívnym Slovenskom. Milan Šimečka bol filozof a disident, ktorý sa po okupácii v roku 1968 postavil proti režimu a za svoju kritiku sedel vo väzbe a pracovať mohol len v manuálnych profesiách. Bol signatárom Charty 77 a jednou z hlavných postáv Nežnej revolúcie v 1989.
Aj jemu vďačí Martina Šimkovičová za to, že takmer na dennej báze šokuje celé Slovensko svojimi neuváženými výrokmi. Nadácia Milana Šimečku roky suplovala úlohu štátu aj verejnoprávnych inštitúcií a mapovala obete holokaustu aj preživších. Vo svojom fonde majú videosvedectvá ľudí, ktorí dnes už nežijú, no nadácia ich stihla ešte zaznamenať. Ako jedni z mála mapovali aj rómsky holokaust a majú aj mnoho iných ďalších aktivít. Ak pristúpime na dnešnú hru, že ktokoľvek a čokoľvek môže byť opľutý za kompletne vymyslené a vykonštruované obvinenia, čo nám v tejto spoločnosti zostane? Parafrázou Kamily Magálovej, hádam už len to šúpolie.
Video týždňa: Michal Kaščák
Michal Kaščák sa vrátil z Kyjeva rovno k nám do štúdia. Vyjasnili sme pre niektorých aj otázku, či v Kyjeve je, alebo nie je vojna. Hovorili sme o festivale Pohoda, o koncerte v Kyjeve, ale aj o piesni Píšte všetci modrým perom, iná farba nebude.
S Michalom sme hovorili aj o tom, že politici by nemali hrať na najnižšie pudy ľudí. A keď to robia, jednoducho nás to dobieha. A okrajovo sme riešili aj to, aká bude Pohoda 2024.
Podcast týždňa: Rabbit Hole
Keďže práce je veľa a času málo, tieto týždne nestíham počúvať podcasty. Odporúčam vám preto jeden starší, ktorý hovorí veľa aj o dnešnej deformácii na sociálnych sieťach.
Rabbit Hole opisuje, ako človek môže spadnúť do špirály konšpirácií na Youtube a aké jednoduché to vlastne je. Je dobré si to vypočuť od človeka, ktorý v tom bol a podarilo sa mu vystúpiť. Radikalizácia je aktuálna pre nás všetkých. Sociálne siete nás uzatvárajú do názorových bublín tak veľmi, že spolu nedokážu diskutovať ani ľudia, ktorí majú väčšinu hodnôt spoločnú.
Hudobná bodka: Jana Kirschner
Vo štvrtok vyšiel nový singel Jany Kirschner, ktorý je absolútne aktuálny. Jana v ňom spieva Delia nás. V piesni hovorí, že nás delia podľa farby a peria. Delia nás názory, diaľky a priestory.
Držme si palce, aby všetko rozdelené sa dalo zasa postupne a pomaly pospájať.
Toto bolo osemdesiate deviate vydanie newslettera ZKH. Ďakujem, že nás čítate.
