Pri písaní komentára ešte nebolo úplne vymaľované, ale z procesného hľadiska už zostávalo len hlasovanie o depenalizácii trestnej činnosti, takže to podstatné vieme a môžeme sa pripravovať na koncovku. Bude ňou bez väčších pochybností meritórne rozhodnutie Ústavného súdu.
SME Minúta: Pellegrini prerušil hlasovanie o pozmeňovacích návrhoch k novele Trestného zákona Čítajte Je asi dobré, keď nás odborníci upozorňujú, že hoci súd podanie (alebo podania) v tejto veci zrejme prijme, je málo pravdepodobné, že by zákon stihol pozastaviť skôr, ako bude aspoň chvíľu účinný. To celkom stačí na to, aby boli premlčané početné trestné činy, čo vyzerá na hlavný motív väčšiny.
Keď pamätníci zalovia v mozgovej kôre, možno si spomenú, že nejaký čas bola účinná aj taká protiústavná haraburda ako zákon o preukazovaní pôvodu majetku z dielne neskoršieho kandidáta na protiústavného sudcu Robert Fica.
Existujú však aj dôvody na nádej, že Ústavný súd nás prekvapí a pri málo vídanom zákone prejaví málo vídanú flexibilitu.
Aj keby sme totiž koalícii chceli prejaviť najvyššiu možnú zhovievavosť, zastávali by sme zdržanlivý názor na ingerenciu strážcu ústavnosti do legislatívneho procesu a vecne by sme proti zmenám nenamietali, ich schválenie predstavuje z procesného aj hmotného hľadiska azda až bezprecedentný koktail.
Najlepšie sa to ilustruje na príklade: keď sa Zuzana Čaputová úspešne obrátila na košický súd vo veci probankrotového balíčka Igora Matoviča, ten sa sugestívne pýtal, prečo vidí protiústavnosť pri zrýchlenom rozhadzovaní miliárd, ale Richardovi Sulíkovi v skrátenom konaní bez reptania podpísala takú banalitu ako vstup psa do reštaurácie.
Matovič ako tvorca a popredný propagátor debilizačnej doktríny tomu asi rozumie, ale môžeme to vysvetliť napríklad jeho kognitívne menej obdareným poskokom. On si totiž svojou námietkou sám odpovedal.
Čím sú zmeny prijaté v zrýchlenom režime rozsiahlejšie a vážnejšie, tým silnejší je aj dôvod obrátiť sa na Ústavný súd, ktorý má o to silnejšie dôvody povedať „ale toto už fakt nie“.
Zjavne neopodstatnené skrátené konanie by na zastavenie zmien v trestných kódexoch nestačilo, možno ani ich dramatické a nezvratné účinky, očividne účelové a falošné narábanie s „restoratívnou justíciou“, konflikt záujmov viacerých poslancov alebo porušovanie rokovacieho poriadku pri schvaľovaní.
Lenže tu máme toto všetko a ešte sme na všeličo zabudli.
Nech už teda Ústavný súd účinnosť pozastaví, alebo nie, napokon bude musieť odpovedať na otázku takpovediac paškovských rozmerov: môže víťaz volieb všetko?
