Autorka je psychologička
Keď som mala desať rokov, zažila som pokus o znásilnenie. Na dovolenke, v Chorvátsku, neznámym mužom. Z rôznych dôvodov súd čakal na moju výpoveď, ešte keď budem dospelá – to znamená, že medzitým ubehlo osem rokov.
Moji rodičia boli presvedčení, že nemám vypovedať, že si to nemám „pripomínať“ a mám na to zabudnúť. Že to tak v ľudskej psychike úplne nefunguje, nechám teraz bokom.
Na tému zlyhávania dospelých okolo mňa môžem spomenúť aj miestneho farára, na ktorého som sa obrátila počas spovede. K hlavnej téme sme sa nedostali, zastavil ma, chcel, aby som mu presne opísala, ako sa cítim, keď vidím penis. Povedala som, že to neriešim. Opäť ma zastavil a začal mi do detailov opisovať mužský orgán, že možno keď budem mať jasnú predstavu, budem mu vedieť odpovedať.
Myslím na všetky obete
Mala som desať rokov. Alebo inak, stalo sa to pred dvadsiatimi tromi rokmi a ja som predsa dnes nemohla spať. Nie preto, že by ma budili deti, ale preto, že ma budil môj vnútorný nepokoj. Naozaj do novely Trestného zákona, pridali iba tak, ako nejakú bokovku, skrátenie premlčacej lehoty znásilnenia na desať rokov? A rovnakých desať rokov platí aj pre deti a mladistvých?
Spravili to bez akejkoľvek odbornej debaty či rozpravy. Lebo mohli, lebo si vymysleli absurdný spôsob, ako to obísť, lebo si to odhlasovali.
Mala som šťastie, že súd sa vyriešil do desiatich rokov? Myslím na všetky obete znásilnenia, ktoré dnes musia svojmu prežívaniu dať ešte väčšiu váhu a postaviť sa za seba. Chcela by som pre svoje deti vytvárať bezpečné prostredie, to je však vytvárané aj normami a zákonmi v spoločnosti, v ktorej žijeme.
A kým v zahraničí predefinúvajú znásilnenie na absenciu súhlasu a predlžujú premlčaciu lehotu, na Slovensku musíme dokazovať, že sme sa bránili, a máme na to desať rokov.
Pri pomalosti slovenských súdov máte čo robiť. A teraz si predstavte, že sa to stane vášmu dieťaťu, ktoré má povedzme päť rokov. Ako dlho vôbec trvá, kým si uvedomí, čo sa stalo?
Nezatvárajme pred tým oči, WHO udáva, že celosvetovo detské sexuálne zneužívanie sa týka jedného dievčaťa zo štyroch a jedného chlapca z deviatich. CDC (Centers for Disease Control and Prevention) má trochu optimistickejšie dáta a v Spojených štátoch uvádza, že detskému sexuálnemu zneužívaniu čelí jedno dievča z deviatich a jeden chlapec z päťdesiatich troch.
Slovenské dáta absentujú, že sa to však vo svete, v ktorom všetci žijeme, odohráva, je nepopierateľným faktom.
Žijem v krajine s Ficom na čele
Novela trestného zákona sa dotkne aj vraždy Daniela Tupého z novembra 2005. Vyšetrovanie sa z neznámych dôvodov naťahovalo roky. Až v marci 2023 polícia z vraždy obvinila Adama Puškára, ktorý sa medzičasom stal známym advokátom.
Skrátenie premlčacej lehoty pri tomto type zločinov z 20 na 15 rokov sa teda dotkne aj Puškára. Jeho stíhanie bude musieť súd zastaviť.
V štátoch ako USA, Kanada či Austrália pritom neexistujú premlčacie lehoty pri závažných zločinoch vôbec.
Zdá sa, že žijeme v iných svetoch. Krádež do 699 eur už nie je trestný čin, len priestupok. Ja svoje deti učím, že ukradnúť hoci len žuvačku je veľká krádež, a nechcem si predstaviť svet, v ktorom je to do 699 eur „v poriadku“.
Zatiaľ čo si naši politici odhlasovali novelu, ktorou pomohli sami sebe a ľuďom napojeným na ich vládnutie. „Bödör, Gašpar, Brhel, Kvietik, Pčolinský, Výboh, Kažimír, Žiga, Haščák, Košč... Vlastne sme vám chceli povedať, že je v poriadku, že nás okrádate a vytvárate systém, v ktorom je korupcia, v ktorom dochádza k vražde novinára, v ktorom sú trestné činy v poriadku?“
Je toto hlavná správa týchto dní, ktorú chceme naučiť aj naše deti? Veľmi ťažko sa mi hľadá súhlas s tým, že žijem v tejto krajine, s Robertom Ficom na čele.
Rovnakým Robertom Ficom, ktorého odstúpenie sme už raz žiadali, pred šiestimi rokmi po vražde Jána a Martiny (neviem si predstaviť, aký súhlas nachádzajú rodiny Kuciakovcov a Kušnírovcov).
O pár rokov neskôr dostal vo voľbách pol milióna preferenčných krúžkov a zatiaľ čo rešpektujem demokraciu, snažím sa žiť slušne a pravdivo, platím dane, z ktorých platím aj politikov, ktorí predvádzajú túto absurdnú drámu.
Od tohto mesiaca im vlastne platíme aj bonus za kus skvelej roboty v regiónoch. Pán Fico, gratulujem k platu 11-tisíc eur. (Áno, myslím si, že platy ministrov by mali byť väčšie, ale nie obchádzaním zákona a ruka v ruke so zvýšenými sankciami z korupcie).
Deti, prepáčte
V mojej nočnej insomnii ďalej myslím na slovenské hory, ktoré zbožňujem, snažím sa vybaviť si pohľad z Andrejcovej na Vysoké Tatry, no tento pohľad rýchlo vystriedajú myšlienky na propagandu, na rodiny, ktoré propaganda rozbila a ktoré pri nedeľných obedoch už len ťažko hľadajú témy, o ktorých sa nepohádajú.
Myslím na našich susedov a známych, ktorých mám úprimne rada, a zároveň viem, že sa naše politické názory rozchádzajú. Myslím na všetok hejt, ktorý som dostala, keď som organizovala protesty Za slušné Slovensko, od ľudí, ktorí priali smrť aj mne, aj môjmu vtedy ešte nenarodenému dieťaťu, teraz už takmer školáčke. Sú teraz spokojní? Naozaj nevidia, čo sa deje?
Tak veľmi by som si priala povedať našim deťom, že sme im to vybojovali, že môžu pokojne žiť v krásnej krajine s obrovským potenciálom a spoločne čeliť novým krízam, ktorým sa, žiaľ, nevyhnú.
Vždy sa za niečo bojuje, aj v každej krajine sa za niečo bojuje, no my sme zatiaľ nevybojovali boje ani za základnú spravodlivosť, zatiaľ čo boje za lepšie školstvo či zdravotníctvo stoja desaťročia na vedľajšej koľaji. Prepáčte.
