Autor je prekladateľ a publicista
Vojna na Ukrajine trvá a trvá. Nesedí tým do dnešných čias.
Dnes sa totiž o každej udalosti dozviete do jednej minúty (do piatich, ak na záchod chodíte bez telefónu), ale najneskôr na druhý deň ráno ju vystrieda udalosť úplne iná.
Ako môže v takomto svete nejaká vojna trvať dva roky? A čo je horšie: ako môže trvať dva roky a navyše evidentne nesmerovať k žiadnemu koncu – o dobrom ani nehovoriac?
Vojna na Ukrajine sa namiesto toho zmenila na príšerný mlynček na ľudské mäso, ktorý len trvá a trvá. Presahuje to dĺžku našej pozornosti, veď od marca 2022 máme napríklad už tretiu vládu a tretieho premiéra. Z akútneho problému sa zmenila na trvalú realitu, ktorá jednoducho len je.
Lenže pozor: popritom sa tu čoraz hlasnejšie formuluje vízia, ktorá by znamenala úplné prekreslenie pravidiel a svetového poriadku, a to by nás teda zaujímať malo. Stačí si vypočuť rozhovor Tuckera Carlsona s Vladimirom Putinom.
Pekné ako prvé rande
Tucker Carlson bol v nejakom bode aj novinárom. Potom už menej. Jeho práca stála napríklad stanicu Fox News 787,5 milióna dolárov, lebo (spolu s inými) tvrdil, že spoločnosť Dominion Voting Systems, ktorá má v USA na starosti dodávanie volebných prístrojov, ich zmanipulovala v neprospech Donalda Trumpa.
Bolo to drahé tvrdenie. Carlson vo Fox News skončil, potom zistil, že si – neprekvapivo – rozumie s Elonom Muskom, no a potom sa zrazu pred niekoľkými dňami objavil v Moskve, lebo sa mu akosi podarilo dohodnúť rozhovor s Vladimirom Putinom.
Hovoril pritom, že žiadni iní západní novinári sa o rozhovor s Putinom ani nepokúsili (to je klamstvo), lebo sú, pochopiteľne, zmanipulovaní. Naliehal, aby sme si vypočuli aj Putinovu verziu príbehu, lebo predsa aj vraha treba pochopiť, určite mal na vraždu svoje dôvody a svet ich potrebuje poznať. (To nepovedal, ale presne to z toho vyplýva.)
No a tak vznikol rozhovor. Teda rozhovor; skôr hrkútanie na prvom rande. Carlson prikyvoval, usmieval sa, občas pri mimoriadne múdrej Putinovej vete zdvihol obočie, nešetril obdivom, aj sa spolu zasmiali. Akýmsi zázrakom mu vôbec nenapadlo opýtať sa na väznených novinárov ani na Buču. Čo by za takého chápavého novinára bol dal Hitler!
Bežne v takýchto situáciách hovoríme o užitočných idiotoch, ale Tuckerov bývalý kolega Chris Wallace povedal, že toto je urážka ešte aj pre užitočných idiotov. Nás tu na Slovensku, ľudí v strednej Európe by však naozaj mal zaujímať obsah.
Ako Poliaci môžu za druhú svetovú
Putin Tuckera povozil po horskej dráhe histórie, o ktorej ten, samozrejme, nič nevedel. Zobral ho do 9. storočia, porozprával mu o Rurikovi, ktorý ani nebol Rus, ale Viking, a vysvetlil mu, ako sa to všetko začalo už tam. Carlson obdivne prikyvoval; trvalo to pol hodiny. No a potom sa Putin pustil do výkladu dejín druhej svetovej vojny. Držte si klobúky.
Podľa Putina si totiž Poľsko môže za to, že ho Hitler v roku 1939 napadol. Hitler totiž len chcel „realizovať svoje plány“ a Poľsko „odmietlo spolupracovať“. No tak čo mal ten Hitler robiť?
Veď to bolo jednoduché: stačilo sa podvoliť, jednoducho prestať existovať, nechať si trochu zoptimalizovať populáciu a život mohol ísť normálne ďalej! A Poliaci, blázni, že nie! A Hitler na nervy. No tak potom jasné, že bola vojna!
O tom, ako sa nemeckí a sovietski vojaci v tom Poľsku stretli a podali si ruky, ani slovo. O pakte Molotov – Ribbentrop ani slovo. No a Katyň? O tej sa nerozprávali, lebo Carlson o nej pravdepodobne nikdy nepočul, ale vysvetlenie by zrejme znelo nejako takto: po prvé sa to nikdy nestalo, po druhé to urobili Nemci a po tretie za to tiež môžu Poliaci.
My vám to zoberieme a vy môžete len súhlasiť
Lenže pozor: Putin nielen prepisuje dejiny druhej svetovej vojny tak, že sa človeku žalúdok obracia – on navyše aj ospravedlňuje Hitlera. Ospravedlňuje človeka, o ktorého postavení v panoptiku najväčších príšer ľudských dejín naozaj niet žiadnych pochýb. A ospravedlňuje ho presne v duchu dnešnej ruskej geopolitickej doktríny.
Tá znie zhruba takto: existujú väčšie a menšie štáty. Väčšie štáty majú právo na plány, menšie štáty majú právo na existenciu (teda niektoré), ale len kým sa väčšie štáty svoje plány nerozhodnú realizovať. Vtedy môžu menšie štáty jedine súhlasiť. Ak nesúhlasia a bránia sa, nesú vinu za vojnu.
Putin počas svojho polhodinového historického výkladu veľa rozprával o roku 1654, no a keďže Carlson, samozrejme, vôbec netušil, o čom je reč, opýtal sa ho, či by sa teda mali krajiny vrátiť k hraniciam z roku 1654. Je to dobrá otázka – najväčším štátnym útvarom „našej“ Európy by totiž bola Poľsko-litovská únia. Patril by jej aj Kyjev.
Samozrejme, toto nie je historický exkurz. Je to len ukážka, aké absurdné sú historické nároky ukotvené vždy presne v tom bode, ktorý danej krajine vyhovuje. Práve takto však má vyzerať nový historický poriadok: väčšie štáty si na základe náhodne zvolených dátumov od tých menších zoberú, čo sa im zachce. Že potom bude vojna? Veď my vieme, čia je to chyba.
No a to by nás však naozaj malo zaujímať.
Svet, ktorý nie je pre Slovensko
Asi sa zhodneme na tom, že súčasná maďarská politická reprezentácia dlhodobo vysiela dymové signály, že nejaké hranice síce existujú, ale viete, ako to chodí: hranice sa menia. Asi sa zhodneme, že Putinova geopolitická doktrína je Orbánovi sympatická a sympatie sú vzájomné. Veď aj v tom rozhovore Putin povedal, že Maďari žijúci v Zakarpatsku sa prirodzene chcú vrátiť do svojej vlasti a on to chápe.
Európska geopolitická architektúra stojí od druhej svetovej vojny na tom, že proti sebe nebojujeme, lebo je to krvavé a zbytočné. Veď práve preto čoraz menej záleží aj na hraniciach, ktoré už dnes nie sú žiadnou prekážkou. Je jedno, kde žijete: Martina Šimkovičová potvrdí.
Keď sa niekto „chce vrátiť do svojej vlasti“, druhá strana obvykle nesúhlasí. Nikdy to nedopadlo dobre a aj preto sme sa dohodli, že to už takto nechceme robiť. Dnes však niektorí lídri čoraz hlasnejšie hovoria, že to má byť inak.
No dobre, a ďalej? V sobotu 10. februára Donald Trump vyhlásil, že keby Putin zaútočil na krajiny NATO, nepohol by ani prstom. Dokonca by ho podporoval v tom, aby robil, čo sa mu zachce. Samozrejme, Trump je blázon, kriminálnik a usvedčený sexuálny predátor, ale to nič nemení na tom, že sa môže stať americkým prezidentom.
No a v takom svete, v ktorom je Trump prezidentom, kde si Putin môže robiť, čo sa mu zachce, a uskutočňujú sa „návraty do vlasti“, nechcem žiť ja, vy a verte tomu, že ani Slovensko. Lenže presne to je svet, ktorému čelíme.
Na Slovensku nám záleží oveľa viac ako Ficovi
Vyplýva z toho nasledovné: Putina treba počúvať, lebo nahlas a úplne otvorene hovorí, čo nám hrozí. Práve preto je v slovenskom aj európskom záujme pomôcť Ukrajine najviac, ako sa dá. V prípade Slovenska je to záujem životný.
Aj Trumpa treba počúvať, lebo nikdy neviete, čo urobí. Členstvo vo fungujúcom NATO je pre Slovensko existenčnou otázkou, dnes je to skakespearovské byť či nebyť, lebo bez NATO neubránime ani Devín.
Prídu americké voľby a slovenské osobnosti sa budú vyjadrovať. Ani ja nie som Bidenom nadšený, ale ak niekomu vyjde Trump, musel sa zblázniť: môžete mať síce pocit, že obhajuje nejaké hodnoty, ale on žiadne hodnoty nemá a je to kriminálnik. Je hrozbou pre Slovensko. Kde chcete už konečne nakresliť čiaru, ak nie tu?
No a napokon: je fascinujúce, že premiér Robert Fico zo všetkých lídrov najlepšie súznie práve s Putinom a Orbánom, teda s ľuďmi, ktorí hovoria o revizionistickej politike a práve silnejšieho. Je to absolútne proti životným záujmom Slovenskej republiky.
Robert Fico nám stále otrieskava o hlavu, že nám na Slovensku nezáleží. Naopak: záleží nám na ňom omnoho viac ako jemu.
