Autor je bývalý poslanec NR SR, expredseda strany Spolu, pôsobí ako vedecký koordinátor Európskej siete expertov na ekonómiu vzdelávania, hosťuje na Sciences Po
Od vzniku Slovenskej republiky riadi každé ministerstvo jeden minister, ktorého štandardne zastupuje jeden štátny tajomník.
Zákon dlhodobo ustanovoval, že „v odôvodnených prípadoch, najmä ak ide o viacodvetvové ministerstvá, môže vláda určiť, že na ministerstve pôsobia dvaja štátni tajomníci“.
Napríklad na ministerstve školstva za Radičovej vlády stačil jeden minister Eugen Jurzyca a jeden štátny tajomník. S osamelým zástupcom sa najprv uspokojil aj jeho nástupca Dušan Čaplovič, ale po dvoch rokoch vymenovali druhého štátneho tajomníka so zameraním na eurofondy.
Dvaja tajomníci stačili potom aj Petrovi Pellegrinimu, Jurajovi Draxlerovi a Petrovi Plavčanovi.
Veľa náčelníkov a málo Indiánov
Medzitým však vznikol precedens rozširovania počtu zástupcov ministra. Blížilo sa predsedníctvo v Európskej únii a Peter Kažimír presadil v roku 2016 legislatívnu zmenu, podľa ktorej získal tretieho štátneho tajomníka na ministerstve financií.
Vtedy som ho varoval, že zakladá ďalší precedens rozširovania počtu politických funkcií bez efektu pre štát, nazývaný aj veľa náčelníkov a málo Indiánov.
Kažimír mi odpovedal, že ide o výnimočnú situáciu a aj do zákona napísal slová o „dočasnom pôsobení“ tretieho tajomníka „len na plnenie úloh súvisiacich s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie“.
Chvíľu to vyzeralo, že s predsedníctvom sa skončil aj tento výmysel.
Uviazol však v hlave Andreja Danka, ktorý si uvedomil, že obmedzenia počtu štátnych tajomníkov sú dané „len“ zákonom a parlamentná väčšina s nimi môže robiť, čo chce. V roku 2019 presadil, že na ministerstve školstva môžu pôsobiť „traja štátni tajomníci, ak jeden z nich je určený len na plnenie úloh v oblasti športu“.
Po nástupe Igora Matoviča konala nová vláda v duchu hesla, že treba obsadiť všetko, čo sa dá. A tak SaS, na papieri bojujúca za zoštíhlenie štátu, bez zaváhania obsadila všetky tri možné posty štátnych tajomníkov na ministerstve školstva a držala ich celé funkčné obdobie. V súlade so zákonom jeden z nich bol vždy vyčlenený výhradne pre šport.
Po septembrových voľbách zasiahol do deja opäť Andrej Danko. Presadil vznik nového ministerstva športu a cestovného ruchu, a keďže nevyhnutná zmena zákona trvá niekoľko mesiacov, dal dočasne vymenovať budúceho ministra Dušana Keketiho za štátneho tajomníka ministerstva školstva pre šport.
Dnes už bez obmedzení
Od začiatku februára máme nové ministerstvo a Keketi je jeho ministrom. Hoci ide o miniatúrny orgán, dal si vymenovať pod seba hneď dvoch štátnych tajomníkov.
Ani to však nestačí. V duchu zákona aj logiky by mal po vzniku samostatného ministerstva zaniknúť aspoň post tretieho štátneho tajomníka na ministerstve školstva. Bol predsa viazaný na riadenie športu, ktoré odišlo.
Nestalo sa a vláda vymenovala nového tretieho štátneho tajomníka. Koalícia totiž bez pozornosti médií či verejnosti zmenila zákon – po novom na každom ministerstve môžu pôsobiť „viacerí štátni tajomníci“ bez obmedzení. A tak od roku 2024 už počet štátnych tajomníkov závisí len od odvahy vlády.
Andrej Danko to hneď využil a tretiu štátnu tajomníčku poslal aj na ministerstvo životného prostredia. Aktuálni štátni tajomníci Kuffa & Kuffa síce okrem silných rečí takmer nič nerobia, no bolo treba upratať aj exministerku Gabrielu Matečnú.
Ak sa vrátime k školstvu a športu, to, čo v roku 2014 spravoval jeden minister a jeden štátny tajomník a v roku 2019 riešil jeden minister a traja štátni tajomníci, už najnovšie spravujú dvaja ministri a päť štátnych tajomníkov.
Počet papalášov narástol o 250 percent, nič podobné sa však nedá predpokladať pri výsledkoch našich žiakov či športovcov. Rozširovanie počtu funkcionárov s nárokom na sekretárku, poradcov, bavorák a vodiča neprináša ani zmnoženie zmysluplných iniciatív štátu v tejto oblasti, ani lepšiu správu vecí verejných.
Nadmerné množenie orgánov a organizácií
Minulý rok ma v Inštitúte pre verejné otázky požiadali, aby som napísal kapitolu o budovaní inštitúcií a demokratickom vládnutí na Slovensku od vzniku samostatného štátu. Za slovo vystihujúce slovenský vývoj som označil hyperpláziu. Ide o pojem z biológie a označuje nadmernú tvorbu buniek v orgáne.
Hyperplázia je v tomto prípade pokračujúce množenie verejných orgánov a organizácií, ktorého sme svedkami aj po vstupe Slovenska do EÚ. Každý problém alebo aj osobná ambícia sa „riešia“ zriadením nového úradu či kresla. To neprináša ani zlepšenie objektívne meraného výkonu, ani zvýšenie spokojnosti občanov.
Naopak, konzumuje nezanedbateľné prostriedky a posilňuje patronážnu povahu verejnej správy. V neposlednom rade je aj signálom pre občanov, že úlohou štátu nie je efektívne im slúžiť, ale vytvárať miesta pre tých, ktorí sú blízki moci.
Minulý týždeň si pozornosť získalo Ficovo skokové zvýšenie platov ministrom. Keby bolo súčasťou zoštíhlenia štátu, nepovedal by som ani slovo. V skutočnosti ide len o ďalšiu vetvu hyperplázie, kde namiesto olympijského „Rýchlejšie, vyššie, silnejšie“ máme „Drahšie, väčšie, papalášskejšie“.
Od účinnosti nového zákona neuplynuli ani dva týždne. Za komunistov existoval slávny vtip, že kto ešte nebol ministrom, má sa prihlásiť u súdruha Žinčicu. Dnes môžu neuspokojení volať Andrejovi Dankovi, Petrovi Pellegrinimu či Robertovi Ficovi a nejaké miesto sa nemusí ani hľadať – stačí ho vytvoriť.
Popri ich skutočných výčinoch si to nikto ani nevšimne. A tak máme šancu, že do roku 2030 sa staneme európskou krajinou s najvyšším počtom funkcionárov na hlavu. Každý vyhráva takú ligu, na akej mu záleží.
