Autorka sa venuje pracovnému právu a sociológii práce.
V roku 2021 pribudlo na Slovensku 110 HIV pozitívnych osôb. Ide o historický najvyšší nárast v rámci jedného roka, od začiatku monitorovania prípadov HIV/AIDS v roku 1985. V nasledujúcom roku bolo 103 novodiagnostikovaných osôb. Ku koncu júna 2023 bolo na Slovensku registrovaných 1576 prípadov infekcie vírusom HIV/AIDS.
HIV pozitívny človek, ktorý sa lieči a nie je infekčný, vie, že ak informuje o svojom statuse, ohrozí svoj život. Čelí situácii, v ktorej mu bude odmietnutá zdravotná starostlivosť, príde o zamestnanie alebo bývanie, dostane sa do izolácie. Čo v takom prípade urobí človek, ktorého základné ľudské potreby sú ohrozené? Nebude informovať o svojom statuse, lebo vie, že nikoho (okrem seba) neohrozuje.
Stigmatizácia nepomôže nikomu
Množstvo vírusovej nálože HIV, ktoré je nedetekovateľné, znamená, že daný človek vírus nemôže šíriť. Zdravotnícky personál je ohrozený práve v situácii, keď pacient alebo pacientka svoj stav nepozná.
Testovanie na HIV sa vo všeobecnosti odporúča až 2 mesiace po vystavení sa riziku, pretože skôr sa vírus nemusí ukázať. Infektológ Peter Sabaka pre Denník SME hovorí: „ Ak aj má lekár potvrdenie, že pacient má negatívne skríningové vyšetrenia, aj tak sa musí brať ako potenciálne infekčný.”
Ľudia nechcú zatajovať svoj status, ale budú ho zatajovať, ak nemajú inú možnosť. Ohrozujú tým predovšetkým seba, pretože sa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nezohľadní ich ochorenie a prebiehajúca liečba.
Stigmatizáciou a odopieraním služieb sú ľudia demotivovaní od testovania, pretože sa dostanú do tejto situácie. Okrem toho, že ide o spoločenské riziko, tak na HIV/AIDS sa stále zomiera. A nemusí sa naň zomierať.
HIV/AIDS je obrovskou ranou, ktorú si nesú kvír ľudia. Epidémia HIV/AIDS pre kvírfóbiu a neochotu verejného zdravotníctva zasiahnuť zabila vo svete obrovské množstvo predchádzajúcich generácií kvír ľudí. Otázkou je, ako by vyzerali opatrenia proti šíreniu Covid-19, keby sa šíril hlavne medzi marginalizovanými ľuďmi a aktivitou, o ktorej sa na verejnosti nerozpráva.
Medzi kvír mužmi je dnes pomerne bežné, že preventívne užívajú lieky, ktoré ich chránia pred nákazou pri sexuálnom styku s HIV pozitívnymi ľuďmi. Do mainstreamu sa tieto vedomosti nepreniesli. V bežnom živote sa kvír ľudia snažia vyhýbať asociácii s vírusom HIV, pretože panuje predstava, že vírus sa šíri napríklad aj podaním ruky, pripisuje sa im „špinavosť“.
A čo vy, boli ste na teste?
Keď som bola prednedávnom na operácii, zdravotná sestra mi pichla infúziu bez rukavíc. Krv mi tieka aj po bočnej strane postele a ona ju zotrela rukou. Neskôr prišla upratovačka, všimla si, že je na posteli krv a umyla ju. Nie som si vedomá toho, že by mi bolo spravené skríningové vyšetrenie.
V minulosti som už niekoľkokrát bola testovaná na HIV. Dlhší čas som nerobila nič rizikové, bola som si celkom istá, že som HIV negatívna. Ale ak by som bola pozitívna a nevedela by som o tom, nevedel by o tom nikto zo zamestnancov v nemocnici.
Destigmatizácia a podpora diagnostikovania a liečby HIV je v záujme všetkých, vrátane zdravotníckeho personálu. V súčasnosti okrem liečby HIV pozitívnych ľudí existujú aj lieky na prevenciu nákazy pred rizikovou situáciou a aj po nej. Existujú miesta, kde sa možno dať bezplatne otestovať, ale málokto túto možnosť využije. Kedy ste naposledy boli na teste?
Medzi opatrenia, ktoré zabraňujú šíreniu vírusu, patrí aj zavedenie inkluzívnej sexuálnej výchovy v školách a s tým súvisiaca destigmatizácia sexuálne prenosných infekcií. Takéto opatrenia informujú spoločnosť o spôsoboch, ktorými sa infekcie (ne)šíria a scitlivujú ju vo vzťahu k ľuďom žijúcim s infekčnými ochoreniami.
Samozrejmosťou by mala byť dostupná zdravotná starostlivosť (aj pre najchudobnejších) a lieky na prevenciu infekcie bez doplatku, ochrana pred diskrimináciou v zdravotníctve aj v zamestnaní, osveta v súvislosti s ochranou pri sexe a/alebo užívaní drog, ale aj bezplatné výmeny ihiel pre užívateľov a užívateľky.
Ako ochrániť zdravotníkov
Ak chceme ochrániť osoby pracujúce v zdravotníctve pred infekciou či iným pracovným úrazom, nenúťme ich pracovať celé dni aj noci. Umožnime im poskytovať zdravotnú starostlivosť podľa medzinárodných štandardov, keď budú mať dostupný dostatok zdrojov na vykonávanie svojej práce.
Vcíťte sa do situácie HIV pozitívneho (ale neinfekčného) človeka, ktorého bolí zub. Na Slovensku je zopár zubárov, ktorí sú ochotní vás vyšetriť, ale pýtajú si aspoň 200 eur navyše na ruku. Možno v danom momente máte toľko peňazí, ale pozitívny budete do konca života a zdravotnú starostlivosť potrebovať budete. Máte povinnosť o svojom pozitívnom statuse informovať. S touto situáciou sa bežne stretávajú HIV pozitívni ľudia na Slovensku. Čo by ste urobili vy?
