Čudnejšie voľby sme ešte nemali (komentár)

Do prvého kola prezidentských volieb nám zostáva ešte zhruba toľko dní ako Medardovi kvapiek, ale už asi môžeme povedať, že obskúrnejšie prezidentské voľby sme ešte nemali. Výklad zvláštností a osobitostí zaberie toľko priestoru, že ani nezostane priestor na závery.

Odraziť sa môžeme od zloženia pretekárskeho pelotónu a špecifickej motivácie súťažiacich. Úprimnú a realistickú túžbu a ambíciu vyhrať prezidentské voľby majú len dvaja adepti, ostatní to trochu simulujú a jeden otvorene hovorí, že v skutočnosti nekandiduje, ale málo sa o ňom rozpráva, čo treba zmeniť.

A medzi simulantmi sa vyníma jeden, ktorý zasa vraví, že kandidatúru oznámil, aby do súťaže posmelil Roberta Fica. A že jeho koaličný partner a najväčší favorit by bol mizerný prezident, ale keby dostal dobrú obchodnú ponuku, bol by ho podporil, či už za premiéra, alebo za prezidenta.

Tu sa celkom mimo kontextu hodí zmieniť názov mimovládky Martina Klusa: Vitajte na Slovensku!

Aby toho nebolo málo, stále platí, že sa neuskutočnila žiadna prezidentská debata. To číslo, v ktorom sa Andrej Danko rozdrapoval v prítomnosti Ivana Korčoka, totiž z úcty k žánru nebudeme nazývať prezidentskou debatou.

A do prvého kola sa asi ani neuskutoční. Peter Pellegrini usúdil, že v nich nemá čo získať, a tak stavil na svoju „exkluzivitu“ a rozhodol sa, že na splnenie svojho sľubu nebude čakať do volieb, pokoj od politiky voličom netradične dožičí už pred voľbami, čo bude mať podobu okydávania protikandidátov cez sociálne siete.

Naposledy si na to vybral Korčokovu verejne formulovanú úvahu o zrušení práva veta, čo označil za útok na Slovensko a jeho občanov. (Pričom nikto sa nechce vzdať práva veta, ale z pohľadu Slovenska by bolo jednoznačne užitočné, keby oň prišli ostatní členovia EÚ od Lisabonu po Helsinki a Záhreb. Možno až také užitočné, že by to stálo aj za rezignáciu na vlastné právo veta. Diskutujme.)

No a potom už na debatu celkom nezostáva priestor, respektíve to pre Korčoka nemá politický zmysel. Nehovoriac o tom, že každý, kto si sadne za stôl s Igorom Matovičom aj inde, než takpovediac „musí“, tým znevažuje voľbu hlavy republiky a robí užitočného idiota exotovi, ktorý predsa sám vraví, že nekandiduje.

Tak keď nekandiduje, nech nezavadzia a netroluje.

V tomto kontexte je už len nuansou, že v tretích voľbách po sebe nekandiduje úradujúca hlava štátu. Niekto poverčivejší by si z toho mohol vziať nádej, že keď to v predchádzajúcich dvoch prípadoch dobre vypálilo a občania odmietli smeráckeho kandidáta, mohlo by sa to podariť aj tretí raz.

Ako už sme spomínali, Pellegrini pre to robí všetko.