Niekto s invenčnejším prístupom k jazyku by mohol navrhnúť nejaký generický názov pre opakované vlny odchodov obyčajných ľudí a nezávislých osobností, ktoré so zdesením objavili neduhy OĽaNO. Pri odchode pred voľbami by to bol napríklad Palkov syndróm, po nich zasa trebárs Hlinov príznak.
Tých vĺn bolo za dvanásť rokov množstvo, každá bola trochu iná, ale zasa sa dosť podobajú v tom, že nikomu nebudeme odchod vyčítať. To v plnej miere platí aj pre najčerstvejší odchod skupiny na čele s bývalou líderkou kandidátky Máriou Šofranko alebo predsedom hospodárskeho výboru Petrom Kremským.

Naopak, ak už niekto urobil tú chybu, že s Igorom Matovičom dobrovoľne dýchal jeden vzduch, zmenu tohto stavu môžeme považovať za nevyhnutné charakterové minimum. Problém s činnosťou týchto osobností je niekde inde a najlepšie si ho uvedomíme, keď sa začítame do zdôvodnenia ich odchodu.