S minimálnou rezervou pre omyl sa dá predoslať, že z EK treba čakať zásadne tvrdšiu reakciu na Trestný zákon SmeroHlasu, než bola takpovediac predbežná výzva komisára Reyndersa „zastavte zrýchlené legislatívne konanie“.
O dosť tvrdšia už len ohľadom na kritiku, ktorou buchnátujú „Brusel“ generáli po vojne, teda že ne(za)brzdil Orbána, keď to ešte – azda – šlo.

To „azda“ je dôležité, keďže čoraz viac sa presadzuje názor, že by to – teda zastavovanie Orbána – ovocie tak či onak neprinieslo.
Náš trestný pamflet – či čo to je – sa teraz rysuje akoby test správnosti, či duchaprítomnejšie konanie Komisie pomôže/nepomôže.
Faktom na jednej strane je, že Fica neženie ideologická posadnutosť Orbána a nemá ani jeho autoritu (v koalícii i na celej domácej scéne), aby spakruky ignoroval výhrady EK.
Minca však má – ako obvykle – aj druhú stranu: Orbán je majákom, ktorý ukazuje, že porušovanie tej či onej hodnoty - v našom prípade právneho štátu, spravodlivosti – nemá v EÚ také následky, ktoré by (mu) prekážali v ďalšej mocenskej expanzii.
Zlý pocit našepkáva, že silnejší bude faktor „beznásledkovosti“. Či nie?