Z dvoch inštitúcií, ktoré môžu zastaviť či spomaliť tranzíciu Slovenska na „iliberálnu demokraciu“ (autokraciu), vyzerá Ústavný súd nádejnejšie než Európska komisia. To sa chce povedať preto, lebo na EK sa teraz upreli možno aj nereálne očakávania.
Úvaha, že očakávať ak nie spásu, tak aspoň obmedzenie škôd je podloženejšie z Košíc ako z Bruselu, je jednoduchá. Prípadné neuposlúchnutie výroku ÚS má parametre štátneho prevratu, ale nerešpektovanie Komisie nezakladá podmienky pre aktiváciu verejnosti podľa článku 32 ústavy.
Čiže tlak EK na Fica IV nemusí byť dostatočne dôrazný, čoho najlepším svedectvom je dlhoročné doťahovanie sa s Orbánom. Argument („argument“), že Slovensko akútne potrebuje európske peniaze, je rovnako platný aj pre Maďarsko. A čo?
Keď Orbán odišiel z miestnosti pri hlasovaní o pozvánke pre Ukrajinu, EK uvoľnila Maďarom desať miliárd. Pritom väčšina insiderov dôrazne odporúča sledovať osud ďalších ešte zadržiavaných dvadsiatich po tom, čo neskôr nevetoval ani finančnú pomoc päťdesiat miliárd pre Ukrajinu (čím dlho hrozil).
Zoči-voči razancii, s akou Fico IV rozleptáva tkanivo liberálnej demokracie, vyznievajú (údajné) konzultácie s EK ako symbolika (akože aby sa nepovedalo). No aj keby nie, významná je iná komplikácia.
Po poznaní, že EK nemá žiadnu páku na Maďarsko a Poľsko, právnická elita v Bruseli vymyslela skúsiť sankcionovanie, trebárs aj porušovania právneho štátu, okľukou cez poškodzovanie finančných záujmov Únie. Inak sa nedalo.
Na dokazovanie svinstiev Maďarom, ktorí v budovaní systémovej korupcie pokročili nepomerne ďalej ako (zatiaľ) Fico IV, veľa kreativity nepotrebovali.
V prípade trestnej novely je však pochybnosť o účinnosti hrozby odobrania európskych peňazí väčšia. Napríklad, ak na základe falošných dokumentov (daňové priznanie, výpis z účtu atď.) niekto dostane na európsky projekt predbežnú dotáciu zo slovenského rozpočtu, Komisii stačí podozrenie, aby tie peniaze Slovensku (nikdy) nepreplatila. A finančným záujmom EÚ nebolo ublížené, aj keď opísaný podvod je azda vôbec najfrekventovanejší z pokusov rozkrádať európske peniaze.
K veľmi správnej pripomienke, že škandalózna legislatíva Fica IV zakladá možnosť poškodzovania finančných záujmov (nielen) EÚ vždy, implicitne, bude treba prizvať tri konzíliá právnikov. Bude totiž treba autoritatívne stanovisko, či (napríklad) zníženie trestnej sadzby zo štyroch rokov na domáce väzenie je dosť na konštatovanie, že súvislosť trestnej novely Fica a poškodzovania finančných záujmov EÚ je neodškriepiteľná nad každú pochybnosť.
