Autor je podpredseda Progresívneho Slovenska
Vláda v stredu urobila krok, ktorý sme od nominácie Ivana Lexu Vladimírom Mečiarom nevideli. Na čelo Slovenskej informačnej služby vybrala človeka, ktorý na túto pozíciu nemá žiadnu kvalifikáciu, ale o to ochotnejšie bude plniť priania Fica a jeho kumpánov – Pavla Gašpara.
Súčasný štátny tajomník na ministerstve spravodlivosti nemá žiadne skúsenosti so spravodajstvom, zato pomáhal písať hanebnú novelu Trestného zákona a jeho kontaktná adresa je dom sestry súdeného Norberta Bödöra.
Uši a oči tejto krajiny
Vláda opäť raz pristúpila k SIS, ako keby to bolo nejaké feudálne léno na rozparcelovanie medzi koaličných partnerov. Dokazuje tým tragické nepochopenie významu spravodajského povolania. Služby sú ušami a očami tejto krajiny, majú nás ako prvé varovať, keď iná krajina či domáci zloprajníci ohrozujú nás všetkých.
Služba, ktorej predošlí dvaja riaditelia skončili vo väzbe a aktuálny má nulové predpoklady na riadny výkon funkcie, nikdy nepritiahne správny kaliber ľudí. Najlepší sa jej budú vyhýbať. Nomináciu pána Gašpara si preto v prvom rade odskáče samotná SIS.
Ďalšími poškodenými budú občania Slovenskej republiky. Touto nomináciou tiež SIS stratí dôveryhodnosť v očiach našich partnerov. V čase otvorených hraníc sa už dávno nespoliehame len na vlastné spravodajské zdroje, veľká časť varovaní o hrozbách pre Slovensko prichádza zo zahraničia.
Spolitizovaná voľba
Lenže partnerské služby sa nerady delia o informácie s organizáciou, ktorá nie je kompetentne vedená a nedokáže garantovať, že sa s nimi bude zaobchádzať citlivo a apoliticky. Hrozí, že s nami prestanú zdieľať spravodajstvo dôležité pre bezpečnosť a prosperitu Slovenska. Vláda opäť dokázala, že je pripravená poškodiť záujmy krajiny, ak tým čo len trochu pomôže sama sebe.
Dlhodobo upozorňujeme, že voľba riaditeľa Slovenskej informačnej služby je od začiatku spolitizovaná. Keď sa na jej čelo opakovane nedostávajú odborníci, ale ľudia blízki aktuálnej moci, končí sa to plačom.
Pán Gašpar nie je prvou zlou nomináciou; dvaja bývalí riaditelia SIS vymenovaní koalíciami pod vedením Igora Matoviča a Eduarda Hegera skončili vo väzbe.
Takto to nemôže v normálnej krajine fungovať.
Progresívne Slovensko preto na aktuálnu schôdzu Národnej rady prekladá návrh zákona, podľa ktorého by kandidáti a kandidátky na post riaditeľa SIS museli prejsť verejným aj neverejným vypočutím v parlamente. To by do ich vymenovania, plánov a predpokladov na výkon funkcie vnieslo viac svetla. Aktuálna situácia nám len dáva za pravdu.
Zákon sme predložili už v minulom volebnom období a vtedy zazneli dva protiargumenty. Prvým je, že verejným vypočutím odradíme kvalitných kandidátov zvnútra služby, ktorí sú v utajení a nebudú chcieť riskovať, že o utajenie prídu a napriek tomu sa riaditeľmi nestanú.
Tu treba vypichnúť, že riaditeľ SIS je verejne známou osobou. Ak sa z kandidáta stane riaditeľ, o utajenie príde tak či tak. Teoreticky sa môže stať, že kandidát bude odtajnený, vo výbere neuspeje a nebude sa môcť vrátiť k svojmu pôvodnému povolaniu v SIS a že táto možnosť niektorých kvalitných kandidátov odradí.
Rovnaké riziká sa však vzťahujú aj na ľudí v spravodajských službách v Česku, Maďarsku či v Poľsku. A všetky tri susedné krajiny napriek tomu vypočúvajú kandidátov na riaditeľov tajných služieb v parlamente. Lebo význam verejného vypočutia prevažuje nad nevýhodami spôsobenými odradením niektorých kandidátov či kandidátok.
Žilinka nie je chybou procesu
Druhou výhradou bolo, že aj kandidáti na generálneho prokurátora boli vyberaní (v tomto prípade volení parlamentom) po verejnom vypočutí a napriek tomu sa do pozície dostal Maroš Žilinka. Lenže to považujem za zlyhanie politikov, nie procesu.
Samotné vypočutie totiž vynieslo na povrch informácie o kandidátovi Žilinkovi, ktoré ho v očiach mnohých poslancov a poslankýň (vrátane autora tohto textu) diskvalifikovali a nakoniec zaňho nehlasovali. Treba sa spýtať zvyšných zástupcov ľudu, prečo ignorovali získané poznatky.
Samotný akt vypočutia nikdy negarantuje správne rozhodnutie – ani v prípade generálneho prokurátora, ani v prípade riaditeľa SIS. Vytvára však predpoklady na kvalitnejšie rozhodnutie. To nie je málo vzhľadom na to, že výber riaditeľa spravodajcov dnes doteraz prebiehal prakticky v tme, a tak aj zvyčajne dopadol.
Týmto by sa ozdravenie spravodajských služieb malo len začať. Bude treba zaviesť aj poctivú kontrolu nad bezpečnostnými orgánmi štátu: nielen SIS, ale aj nad Vojenským spravodajstvom a NBÚ.
Parlamentná kontrola je len imitáciou poctivého dozoru. Niektoré veci sa za minulej vlády zmenili k lepšiemu, napríklad Najvyšší kontrolný úrad pozerá na prsty hospodáreniu vojenských spravodajcov viac ako v minulosti. Od tejto koalície by som však nečakal žiadne zlepšenia.
Nízka kvalita nominovaného kandidáta nie je omyl, ale vedomý prostredník normálne fungujúcim inštitúciám, úradníkom a pravidlám.
Od začiatku sa dalo predpokladať, že vláda Roberta Fica si na tento post bude chcieť dosadiť verného človeka. Hovorilo sa o Tiborovi Gašparovi, nakoniec to bude jeho syn. V lojalite voči súčasnej vládnej moci a štruktúram okolo Norberta Bödöra rozdiel nie je.
Žiaľ, prestíž a prínos spravodajských služieb budú ďalej klesať a náprava bude musieť čakať na budúcu vládu.
