Text vyšiel pôvodne na webe Visegrad Insight.
Poľský premiér Donald Tusk podáva pomocnú ruku nefunkčnému francúzsko-nemeckému tandemu a tlačí ho k spoločnému postupu v otázkach Ukrajiny a hospodárskej bezpečnosti v Európe. Weimarský trojuholník tak získava nový impulz s novými politickými cieľmi, ktoré čakajú prvú veľkú skúšku v nadchádzajúcich voľbách do EÚ.
Všetci za jedného a jeden za všetkých
Tusk minulý týždeň navštívil Paríž a Berlín. Vo svetle nedávnych nepriateľských výrokov Donalda Trumpa na adresu členských krajín NATO a ruskej vojny na Ukrajine bola táto návšteva mimoriadne výrazná.
Po stretnutiach lídri v Paríži a potom v Berlíne zopakovali najznámejšiu literárnu vetu Alexandra Dumasa „všetci za jedného a jeden za všetkých“. Intuitívne tým upriamujú pozornosť na Ukrajinu, ale právom sa ich slová budú čítať ako prísľub podpory transatlantických cieľov demokratickej bezpečnosti.
Weimarský trojuholník
Neformálne zoskupenie Francúzska, Nemecka a Poľska.
Prvé stretnutie sa konalo v durínskom meste Weimar v roku 1991.
Tusk v Berlíne tieto body ďalej rozvinul: „Ako Európa, aj v spolupráci medzi Poľskom a Nemeckom, chceme čo najskôr - nie o desať či pätnásť rokov, ale v najbližších mesiacoch - dosiahnuť oveľa väčšie kapacity v oblasti protivzdušnej obrany, oveľa väčšie kapacity na výrobu munície. Nielen preto, aby sme pomohli Ukrajine, čo je dnes prioritou, ale aby Európa dosiahla obranné kapacity zodpovedajúce nášmu potenciálu. Budeme rešpektovaní vo všetkých hlavných mestách sveta, ak budeme veriť, že Európska únia môže byť mocnosťou nielen v civilizačnom, hospodárskom a vedeckom rozmere, ale môže byť aj vojenskou mocnosťou.“
Poľská vláda návštevu poňala ako príležitosť odlíšiť sa od konfliktnej a neefektívnej zahraničnej politiky vlády PiS v predchádzajúcich ôsmich rokoch.
Návšteva však bola viac než len PR trik, keďže bola pripravená v úzkej koordinácii s ministerstvami zahraničných vecí, ktoré v ten istý deň zorganizovali dlho očakávaný weimarský summit ministrov zahraničných vecí a oznámili nový plán spolupráce medzi tromi krajinami.
Kolektívna obrana proti zasahovaniu do volieb
Podpísané vyhlásenie je trojbodovým dokumentom, ktorý potvrdzuje záväzok Francúzska, Nemecka a Poľska spolupracovať na podpore mieru a stability v Európe. Zdôrazňujú sa v ňom zásady demokratickej bezpečnosti, pričom sa zaväzujú posilniť alianciu NATO tým, že sa zaviažu k európskej obrannej iniciatíve a spoločnému postupu v oblasti zahraničnej politiky.
Pozoruhodné je, že prvou úlohou trojuholníka bude koordinácia opatrení proti škodlivému vplyvu na voľby.
Ide o nový a osobitný politický cieľ, ktorý využíva politický kapitál víťaznej poľskej koalície, čo na jeseň minulého roka zvíťazila napriek nepriazni osudu v nepriateľskom a nerovnom volebnom boji.
Berlín a Paríž už bojujú proti ruským trollím farmám, ktoré sponzorujú politický extrémizmus a podkopávajú mainstreamové strany pred európskymi voľbami. Čerstvé skúsenosti Varšavy sú neoceniteľné v boji proti deštruktívnej politickej technológii, ktorú ovládajú predovšetkým Rusi. Cieľom však nie je len zachovať status quo, ale udržať európsku spravovateľnosť zoči-voči oveľa závažnejšej výzve.
Naliehavosť vyjadrená vo vyhlásení vyplýva predovšetkým z potreby podporiť vojnové úsilie Ukrajiny a jej prebiehajúcu integráciu do EÚ. Ide jasne v súlade s prioritami zahraničnej politiky, ktoré stanovil Tusk. Vo svojom decembrovom úvodnom prejave sa zaviazal zmobilizovať všetok potenciál západných spojencov pre ukrajinské vojnové úsilie.
Varšava môže byť katalyzátorom
Význam stretnutí a deklarácie však ide ďalej a stanovuje ambície Poľska ovplyvňovať smerovanie EÚ v obnovenej trojici, čo je dlho očakávaný vývoj v strednej Európe rovnako ako v Berlíne a Paríži.
Poľsko je už mnoho rokov rozhodujúcim hráčom v Európskej únii a táto návšteva umožnila krajine potvrdiť svoj záväzok voči Únii. V súvislosti s nepriateľskými výrokmi Trumpa na adresu členov NATO a vojnou Ruska na Ukrajine narastajú obavy, že EÚ je čoraz viac rozdelená.
Poľský premiér však objasnil, že krajina je odhodlaná úzko spolupracovať s dvoma najväčšími európskymi partnermi v snahe prelomiť patovú situáciu v bilaterálnych francúzsko-nemeckých vzťahoch.
Nie je tajomstvom, že Olaf Scholz a Emmanuel Macron boli v tieni kedysi všemocného tandemu na čele s Angelou Merkelovou a následnými francúzskymi lídrami. Tento tandem mal chyby a jeho rozhodnutia boli oprávnene kritizované za ignorovanie záujmov a citlivosti menších partnerov, nesporne však určoval smer v EÚ.
Spolupráca s demokratickým Poľskom pod zámienkou oprášenia Weimarského trojuholníka môže byť v záujme celej EÚ.
Tusk najprv ako predseda vlády a neskôr ako predseda Rady EÚ pozorne sledoval a často uľahčoval európsky konsenzus s nevyhnutnou účasťou oboch krajín.
Poľsko je dôležitým chýbajúcim článkom medzi nimi, ktorý môže posunúť veci dopredu a zmeniť smerovanie s cieľom napraviť priepasť v legitimite.
Jeho hospodárstvo je o päť až šesť percent menšie ako hospodárstvo Francúzska alebo Nemecka. A predsa, napriek kríze právneho štátu, za posledné dva roky od ruskej invázie na Ukrajinu v plnom rozsahu Varšava priniesla najcennejšiu politickú iniciatívu s mnohými stredoeurópskymi a východoeurópskymi národmi, ktoré ukázali vodcovský potenciál. Vďaka pevnému demokratickému mandátu na zmenu a skúsenostiam s ťažkou zahraničnou politikou Tuska a ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského Poľsko získava impulz na to, aby vytvorilo európske riešenia.
V posledných rokoch Poľsko vystúpilo z tieňa Viktora Orbána a jeho vízie strednej Európy, najmä vtedy, keď sa začala nová ruská invázia a široká podpora Ukrajiny odvrátila PiS od vymysleného programu Budapešti.
Bez ohľadu na Orbánov rozdeľujúci príbeh ústupkov Poľsko spočiatku dúfalo, že Maďarsko sa nakoniec spamätá. No až keď Budapešť stratila svojho spojenca vo Varšave, opozícia Fideszu voči životne dôležitým európskym otázkam ochabla.
Počas dvoch po sebe nasledujúcich summitov EÚ Orbán nečakane povolil a potom dokonca podporil politiku, ktorá otvorila dvere budúcemu členstvu Ukrajiny a viacročným podporným fondom z peňazí EÚ. Ťažko by sme si to vedeli predstaviť, keby Poľsko dovtedy nepremiešalo svoje európske karty a nezískalo späť potenciál, ktorý od roku 2015 postupne strácalo.
Diplomatická ofenzíva Poľska v Paríži a Berlíne tiež ukazuje význam európskej jednoty zoči-voči rastúcim výzvam mimo EÚ. Bude potrebné, aby sa krajiny ako Poľsko naďalej vymedzovali voči vládam s príklonom k Moskve a úzko spolupracovali s podobne zmýšľajúcimi krajinami. Toto zmýšľanie je dnes pevne zakotvené v pobaltských krajinách, Českej republike a severských krajinách - najbližších, aj keď nie takých silných spojencoch Poľska v Európe.
Preto Poľsko postavilo svoje nové weimarské ambície na tvrdení, že jeho národná perspektíva odráža želania viacerých európskych krajín. Kľúčové je mať podporu strednej a východnej Európy. Či to však bude stačiť a nebude neskoro, ešte sa len ukáže.
Cesta od deklarácií k výsledkom na ukrajinskom fronte je stále dlhá. A času nie je nazvyš.
