Keď v roku 2022 ohlásil Anthony Fauci, že vo funkcii ku koncu roka skončí, každý to chápal. Desiatky rokov vo verejnom zdravotníctve zavŕšil tým, že ešte potiahol pandémiu a vo vysokom veku po osemdesiatke nakoniec skončil. Tento človek má na konte mnoho obdivuhodných príbehov, ten najväčší je hádam jeho príspevok k liečbe AIDS. Dokázal prežiť aj to, ako prezident Donald Trump rozprával národu, že testujú účinky sava. A pokojným odborným hlasom sprevádzal v podstate celý svet pandemickou krízou.
Spojeným štátom slúžil už od prezidenta Reagana a prežil aj Trumpa. Väčšina spoločnosti sa s ním rozlúčila s rešpektom a úctou a tak to má byť. Fauci aj na záver svojej funkcie poskytol niekoľko veľmi pekných rozhovorov, kde napríklad porovnával prezidentov a ich prístup k pandémiám. Pri Trumpovi opísal, že bohužiaľ ho prezident dostal do pozície, že musel prezidentovi oponovať a opravovať hlúposti, ktoré Trump hovoril. Napríklad, že vírus zo dňa na deň zázračne zmizne. Fauci práve preto zostal terčom konšpirátorov a dezinformátorov dodnes a dostával vyhrážky smrťou.
Hovorí prezident Trump, vedľa neho stojí odborník Fauci. (zdroj: SITA/AP)„To, s čím sa dnes stretávame, je odrazom rozdelenosti v spoločnosti. Ľudia hovoria o veciach, ktoré sú evidentne nepravdivé konšpiračné teórie, normalizácia nepravdy, čo je veľmi nebezpečné. Pretože keď spoločnosť pokrčí plecami a prijme skutočnosť, že ľudia môžu jednoducho hovoriť veci, ktoré sú úplne jasne nepravdivé, a prejde im to, a potom to sociálne médiá rozšíria, skôr či neskôr sa ľudia nemôžu zorientovať, čo je správne a čo je nesprávne. Nielenže je to nebezpečné pre verejné zdravie, ale je to nebezpečné aj pre našu demokraciu,“ povedal Fauci a nedá sa nesúhlasiť.
Spojené štáty sú obrovská krajina, kam migruje mnoho najlepších mozgov sveta. Keby aj nemali Fauciho, majú mnoho ďalších odborníkov na epidémie a pandémie. Slovensko toto bohužiaľ povedať nemôže.
Epidemiológov máme len pár a sú špičkoví. Aj oni čelili podobnej klíme ako Fauci s tým rozdielom, že sme nemali Trumpa, ale Igora Matoviča vo vláde a Roberta Fica a fašistov v opozícii. Vladimír Krčméry sa vysťahoval z krajiny po tom, čo naňho niekto vytiahol zbraň, a aj mnohí epidemiológovia mi opakovane hovorili, že už nechcú poskytovať rozhovory, pretože tá nenávisť je neznesiteľná. Vrchol už bol len zverejňovanie ich osobných informácií, adries a protestovanie pred ich domami.
Poďakovať sa treba všetkým, ktorí navyše opakovane vyzývali premiéra Matoviča, že musí zmeniť svoju komunikáciu s verejnosťou. Neobyčajne nekonfliktne zvládol celú túto situáciu aj hlavný hygienik Ján Mikas, ktorý bol doteraz vo funkcii osem rokov. Iste, vláda ho môže odvolať a vymenovať niekoho ďalšieho. Je tu však jedno veľké ale.
Predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) a hlavný hygienik Ján Mikas. (zdroj: TASR)Po prvé, namiesto poďakovania zostala akurát pachuť po tom, čo naňho zaútočila antivaxerská dezinfočasť SNS a ministerka Dolinková ani minister Drucker sa odborníka a vedca neboli schopní zastať.
Po druhé, niekto, kto sám musel čeliť vyhrážkam smrťou a odviedol pre krajinu veľa rokov služby, si v každom prípade zaslúži aspoň poďakovanie a to, aby ho vyprevadil štát s úctou. Možno tlačová konferencia, vyhlásenie, pozvanie k prezidentke. To všetko by trocha vykompenzovalo, že tu máme vo vládnej koalícii ľudí, ktorí neveria ani očkovaniu na chrípku či detskú obrnu.
Nikto nikdy nepovedal, že hlavný hygienik je bezchybný. Nikto nepovedal, že by sme pandémiu nemali prešetriť - nie pre kriminalizovanie vedcov, ale pre poučenie sa z niečoho, čo sa môže zopakovať. Aby sme to nabudúce zvládli lepšie. Ak však dopustíme, aby tu poslanci, ktorí veria na chemtrails a nevedia platiť v obchode bezkontaktne, molestovali Mgr. RNDr. MUDr. Jána Mikasa, PhD., MPH, MHA, je to koniec pre nás všetkých. Kto bude chcieť ísť za takýchto okolností do úradníckych odborných pozícií? Keď to tu prenecháme amatérom, nabudúce bude v pandémii koľko mŕtvych?
Tento týždeň som si pre našu novú podcastovú minisériu študovala archívy z 90. rokov. Narazila som na záverečnú tlačovku prezidenta Michala Kováča. Bolo to naozaj v náročných časoch pre celé Slovensko - už po únose prezidentovho syna aj vražde Roberta Remiáša. Navyše, vyzeralo to tak, že aj v roku 1998 vyhrá voľby Vladimír Mečiar a zostaví vládu. Voľby síce vyhral, ale vládu našťastie už nezostavil.
Na tlačovke viacerí novinári ďakovali prezidentovi Kováčovi - za jeho úctu a prístup k novinárom, ale aj za jeho prezidentovanie. Bolo to niečo, čo by sa dnes už zrejme nikdy nestalo, pretože aj novinárčina sa zmenila, no bolo zaujímavé počuť v archívoch RTVS tú úctivú atmosféru, ktorá bola na konci mandátu prezidenta Kováča.
Dovoľte mi teda netradične poďakovať sa za mnohých občanov Slovenska Jánovi Mikasovi. Za jeho dlhoročnú úradnícku službu. Za jeho rozvahu. Za to, že sa nenechal ani v naozaj pohnutých časoch ovládať emóciami, odpovedal vecne, jasne a zvládal aj chaos Igora Matoviča. Za to, že sa odmietol zapájať do politických prekáračiek a robil si vlastne len takú nudnú úradníčinu. Že čelil vyhrážkam aj posmechom pre svoju postavu. Za to všetko sa Jánovi Mikasovi treba normálne obyčajne ľudsky a občiansky poďakovať. Budeme si to pamätať. Ďakujeme.
Video týždňa: Lasky z Pary
Dalo by sa sem dať aj video týždňa, kde si Vladimír Mečiar v roku 2024 hrkúta s Erikou Vincourekovou ako za starých čias a od úplných bludov prejdú aj k pomerne explicitným a nechutným vtipom, ale toto je newsletter seriózny, nie kuriózny. Preto video týždňa je pekný pozitívny rozhovor s Tomášom Lasky Šedivým. Skupina Para vydala nový album a vyráža na turné a Lasky veľmi pekne hovorí o tom, v čom sa zmenili, v čom nie a ako je možné, že si stále zachovávajú pozitivitu.
Podcast týždňa: Veľa smiechu
Conan O'Brien je široko-ďaleko najvtipnejší človek a postačovalo by, keby bol v podcaste úplne sám. Larry David je americký komik a scenárista. Spolu s Jerrym Seinfeldom vytvorili televízny sitcom Seinfeld a je to proste veľmi smiešny, vtipný, morózny pán. V kombinácii týchto dvoch som sa nahlas smiala v obchode, dajte si tento fantastický diel, na betón vás rozosmeje aj v temných časoch.
Hudobná bodka: Pretender
Ešte keď sme odchádzali s kolegami z RTVS, Foo Fighters a pesničku Pretender som mala v aute pustenú vždy, keď som šla na hrozné stretnutia s Jaroslavom Rezníkom. Je to pesnička, ktorá má pre mňa bojovný charakter a aj klip je veľmi silný. Kapela hrá vo veľkom hangári a postupne sa proti nim postavia ťažkoodenci a stretnú sa v súboji. Do toho všetkého praskne červená stena za nimi a celé je to obrazovo aj symbolicky výnimočné. Púšťam si to aj tieto dni, dáva mi to občas silu nevzdať sa. Tento týždeň som si ju musela pustiť bohužiaľ každý deň.
Toto bolo deväťdesiate vydanie newslettera ZKH. Ďakujem, že nás čítate.
