Prezidentka Zuzana Čaputová nemala inú možnosť. Lepšie povedané, koalícia jej nedala inú možnosť.
Ak Ústavný súd nemal v prípade novely Trestného zákona hrať len formálnu úlohu krovia, ktoré – ako v prípade kompetenčného zákona – len skonštatuje, že skrátka nemalo kedy pozastaviť účinnosť novely, musel dostať aspoň aký-taký čas.
Prezidentka podpísala Trestný zákon, hoci ho kritizuje. Vytvára čas pre Ústavný súd Čítajte V prípade vetovania prezidentkou, ktoré sa spočiatku javilo ako najlogickejšia možnosť, by tento čas neostal, keďže účinnosť novely je prešibane nastavená už na 15. marec.
Toto nielenže nebol štandardný legislatívny proces. Je to vyčerpávajúca šachová partia, kde navyše jedna strana veľmi podceňuje druhú.
Zámery Roberta Fica sa za uplynulý týždeň dali odčítať z viacerých jeho skutkov.
Priamo do očí bilo to, ako pozdržiaval zaslanie novely do paláca, čiže posúval prezidentkinu lehotu dopredu v čase.
Novelu parlament schválil vo štvrtok 8. februára, v paláci ju nemali ešte ani v pondelok, ani v utorok, čiže 15-dňová lehota na prípadné veto neplynula. Prezidentka novelu dostala až v stredu 14. februára popoludní.
Zároveň sa Fico snažil vmanévrovať ju do veta až veľmi priehľadným spôsobom. Milostivo ponúkol, že ak prezidentka vetuje lapsus s premlčacími lehotami, koalícia to láskavo poopravuje. Lišiacke! Ale len odtiaľ – potiaľ.
Čaputová to prečítala ako ultimátum a asi iba intelektuálne pomalší jedinec by nevidel neochotu koalície zaoberať sa kompletným penzom problémov, ktoré táto novela prináša, ako aj snahu celkom obísť Ústavný súd.
Základná otázka teda ostala stáť len na tom, či sa naozaj na hulváta takýto zásadný zákon vôbec pred Ústavný súd nedostane. To by sa bolo stalo, keby prezidentka šla podľa Ficových plánov.
A teda musela podpísať, s čím nesúhlasí, a nech sa deje, čo sa má. Advienne que pourra!
A teraz šup na Ústavný súd. (No nie poštou, ak smieme poprosiť.)
