Autor je prezident MESA 10 a exminister financií
Dve rešpektované štátne inštitúcie Národná banka Slovenska (NBS) a Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) zverejnili v posledných týždňoch hodnotenia rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026.
V parlamente bol schválený tesne pred Vianocami a čuduj sa svete, tieto materiály vo verejnosti veľmi nezarezonovali. A to napriek tomu, že sú ťažkou obžalobou vlády a vládnej koalície nielen z nezodpovednosti a nekompetentnosti, ale s najväčšou pravdepodobnosťou aj z porušovania zákonov a ústavy.
Keďže nie som právnik, to posledné menované podozrenie tu nebudem rozoberať, ale prípadní záujemcovia si na stránke RRZ môžu prečítať právne stanovisko, z ktorého je to viac ako zrejmé.
NBS zverejnila k rozpočtu svoju analytickú správu a RRZ viacero hodnotiacich a analytických materiálov. Obe inštitúcie a všetky tieto materiály sa zhodujú na nasledovných záveroch.
Rozpočet bol schválený v rozpore s európskymi aj so slovenskými fiškálnymi pravidlami.
Neznižuje, ale zvyšuje už tak najvyšší deficit verejných financií spomedzi krajín EÚ.
Nezlepšuje, ale zhoršuje už aj tak jednu z najhorších dlhodobých udržateľností verejných financií spomedzi krajín EÚ.
Vedie k prudkému rastu hrubého verejného dlhu.
Nebol zostavený v súlade s výdavkovými limitmi.
Chýbajú mu trvalé opatrenia, ktoré by znižovali deficit verejných financií udržateľným spôsobom.
Následkom nárastu daňovo-odvodového zaťaženia sa znižujú možnosti pre budúcu fiškálnu konsolidáciu (jednak z dôvodu zúženia priestoru pre ďalší rast daní a odvodov a jednak z dôvodu negatívnych dôsledkov pre konkurencieschopnosť a ekonomický rast).
Vyzerá to zle
Obe inštitúcie (NBS aj RRZ) konštatujú, že vláda nesprávnym zaúčtovaním energetickej pomoci umelo zhoršila deficit v minulom roku. Takže v skutočnosti nedosiahol 6,5 percenta, ako tvrdí vláda, ale len 5,6 percenta (podľa NBS), resp. 5,7 percenta (podľa RRZ).
Pritom v roku 2024 očakáva vláda deficit 6,0 percenta, ale NBS 6,4 percenta a RRZ 6,1 percenta. Takže podľa nich nedôjde k zníženiu deficitu o 0,5 percenta, ako tvrdí vláda, ale k rastu deficitu o 0,4 percenta (podľa RRZ), resp. 0,8 percenta (podľa NBS).
Ďalším problémom sú aj opatrenia, ktoré vláda prijala. Po prvé, mnohé z nich zvyšujú príjmy alebo znižujú výdavky len dočasne, a nie trvalo, podkopávajú budúcu konkurencieschopnosť a ekonomický rast. A navyše, rozpočtom deklarované zníženie deficitu v rokoch 2025 a 2026 (o 1 percento HDP každý rok) nie je podložené žiadnymi opatreniami.
Zle to vyzerá aj z hľadiska verejného dlhu. Hrubý verejný dlh dosiahol ku koncu roka 2023 úroveň 56,8 percenta HDP a aj keby sa vláde podarilo znižovať deficit v budúcich dvoch rokoch o 1 percento HDP ročne (čo však nie je podložené opatreniami), vzrástol by v roku 2026 na 61,4 percenta. Bez prijatí ďalších dodatočných opatrení však vzrastie na úroveň okolo 65 percent HDP a v roku 2027 by sa dokonca blížil k 70 percentám HDP.
