Autorka je spisovateľka
Počuli sme o hygge. Znamená to vedome okolo seba zoskupiť maličkosti, ktoré spôsobia, že sa cítime útulne. Vytvoriť si atmosféru, zapáliť sviečky, nachystať hebkú deku, knihu, uvariť si čaj. To je hygge. Ak máme hygge príliš dlho, môže nás z polihovania rozbolieť krk, a nemali by sme zaspať, pre sviečky.
Potom sme sa zoznámili s pojmom fika.
Fiku u nás uskutočňujeme dlho, a ak ste o tom nevedeli, je to prestávka na kávu a nejaký koláčik. Minulý rok som vo švédskom Laponsku, v oblasti majestátnych hôr s názvom Abisko, zažívala fiku v jej prirodzenom prostredí. Ďaleko od mesta, od civilizácie, bola vedľa malej benzínky kaviareň s troma stolíkmi. Len ceduľka na dverách oznamovala, že je to kaviareň, zvonku tomu nič nenasvedčovalo, tobôž nie autá, pretože tam stálo len jedno, policajné. Vnútri to vyzeralo doslova ako vo filme pre pamätníkov a dvaja hostia, muž a žena v uniformách, si užívali svoj fika čas.
Rovnaký výjav som našla o sto kilometrov ďalej. Jediný hosť so šálkou pred sebou, dievča, ktoré obsluhovalo, a ja. Nikto iný. Horúca káva a koláč s polevou, sneh do polovice okien, šero a obrovské gramorádio.
Netreba zabúdať na niksen. Niksen je holandský hit, o ktorom sotva počuli sami Holanďania a je to umenie ničnerobenia. Prežiť nejaký čas bez akejkoľvek námahy. Doslovný preklad výrazu niksen je: nerob nič. Všetky tieto exotické názvy pripomínajú, aké je dôležité myslieť výlučne na seba a neupracovať sa k smrti, či k zlej nálade.
Keď som bola mladá, na otázku, kde pracuješ, sa v našom meste odpovedalo: v PPZ. Je to skratka názvu neexistujúceho podniku, ktorý sa volá Prievidzské prechádzkové závody. Bolo to prirovnanie motivované nie priamo chôdzou po meste, ale išlo skôr o komparáciu k imaginárnemu zamestnávateľovi, vyjadrujúcu nečinnosť. Ľudia vtedy, presne tak ako dnes, zapĺňali kaviarne v pondelok ráno aj v stredu napoludnie.
V našej PPZ všetci pili kávu, v kaviarňach obchodovali, písali scenáre, mali pracovné pohovory. Nechápme radosť z pobytu v kaviarňach ako vyjadrenie vzťahu k nečinnosti, naopak. Je tam predsa všetko, aj hygge, aj fika, aj niksen.
Netvárme sa, že si to neužívame a že by sme tak nedokázali presedieť hodiny. Dokázali a dokážeme. Nie sme stroje, vstať a vykročiť do nového dňa nás občas stojí veľa síl. Všimli sme si, že charakteristiky tých dejov, stavov a situácií, teda hygge, niksen aj fika, sa voľne prekladajú ako umenie čohosi: umenie prestávky na kávu, umenie ničnerobenia, umenie vytvoriť útulno.
Myslíme si, že vieme oddychovať, že umenie ničnerobenia poznáme, ale čo ak nie?Ničnerobením sa človek nechváli, zato vyhorenie spomíname často. Aj ja. Sú to len exotické pomenovania všedností, ktoré sme predtým nijako neoznačovali. Niksen mi išlo vždy najlepšie a k fike ma doma viedli od mlada – prvá káva sa mojich útrob dotkla už na základnej škole.
Najtŕnistejšia cesta vedie k hygge, je vystlaná nákupom nevyhnutých vecí a upratovaním, preto sa jej venujem najmenej. Navyše, príjemné domáce prostredie s vankúšmi, sviečkami, plédom, knihou, okruhliakmi na parapete a mojou osobou v kresle nie je zárukou dobrého výsledku a tým je - čo vlastne? Pri hygge som stránkou v lifestylovom magazíne.
Nie je mi celkom jasné, prečo niksen a fika nie sú synonymá. Asi preto, že pitie kávy a jedenie koláča sa považuje za činnosť a niksen je umenie absolútneho ničnerobenia.
Najviac tajností ľudia narobia práve okolo niksen. Je to logické, v krajine hrdinov socialistickej práce nikto nechce dokazovať, ako veľmi dokáže nič nerobiť a ako dlho to vydrží. Nemusí to byť len robota, čo nás vyčerpáva. Nemusí to byť len desať hodín pred monitorom alebo pri výrobnej linke.
Môže sa hygge vzťahovať aj na krajinu? Ak na bilborde čítam, že Slovensko potrebuje pokoj, môže nás zachrániť fika? Nie. Žijeme tu u nás kadečo, čo je ťažké, a vnímame to pri každom nádychu. Tu, doma. Tu, v krajine. A to radšej nespomínam predpokladaný kolaps systému oceánskych prúdov. Vraj sa to môže stať o rok aj o sto rokov a vraj sa nestihneme adaptovať. Niektoré vízie fiku, niksen aj hygge doslova vylučujú.
