Ficova amnestia, podkopanie vnútornej bezpečnosti štátu, konflikt záujmov (a ešte aj možná strata európskych peňazí) agregujú tri a pol dôvodu, ktoré hovoria, že ÚS nemôže nič iné než pozastaviť trestný pamflet. Môžete skúsiť polemiku, že čo by na taký pokus o ústavný puč povedali súdy v Zimbabwe či Burkine Faso, ale tam, kde hovoríme o právnom štáte, polemika nemá nárok.
Takže. Sotvačo bolo právne spornejšie než rušenie Mečiarovej amnestie. S prirodzenou spravodlivosťou však bol konflikt natoľko intenzívny, že pozitívne právo prehralo na body so základnou morálkou. Pocit, prezumpcia, že Ficova amnestia – pod krycím menom premlčanie – nie je o nič morálnejšia než Mečiarova, by samo osebe malo stačiť na pozastavenie.
Takže precedens, keď prirodzená spravodlivosť prebila rigorózne držanie sa litery ústavy, si vytvoril sám košický dvor. Ale aj keby u Fiačana naďabili na nejaký rozdiel medzi amnestiami Mečiara a Fica – nenaďabia! –, neexistuje právny štát, kde sa ťažká, náročná legislatíva prijíma v skrátenom konaní tak, že absentujú všetky tri zákonné dôvody skrátenia.
A, áno, podrývanie vnútornej bezpečnosti. Existuje v situácii, keď sa od buka do buka znižujú tresty a premlčacie lehoty, pravdepodobnejší následok než zvýšené ohrozenie zdravia a majetku?
Môžete ešte raz skúsiť polemiku, akože právny štát nie je (v poriadku) ani vtedy, keď desať, pätnásť aj viac rokov čakajú na právoplatný rozsudok obžalovaní, ktorým to ničí život. No dobre. A ktoré z týchto dvoch ublížení pociťujete ako akútnejšie?
A ešte. Garancia súdnej ochrany je absolútny prvok právneho štátu. Nuž, asi ako garantuje štát ochranu obetiam trestných činov, keď príslušnú legislatívu vyšívajú ex post ľudia, ktorí sú obžalovaní (obvinení, stíhaní) možní páchatelia?
Česi si dali do ústavy, že „podstatné náležitosti demokratického právneho štátu sú nezrušiteľné“. Existuje aj literatúra, ktorá tie náležitosti špecifikuje a dodáva fakticky explicitný pokyn v zmysle, že v prípade kolízie princípov pozitívneho práva (zákonnosti) a spravodlivosti si prednosť zaslúži morálny aspekt.
No. Slovenská právna obec si osvojila názor, že tento „český“ článok je nadbytočný, lebo tie „náležitosti“ vyplývajú priamo z ústavy. Necháme si ukázať (teda autor).
Paralelné prezumpcie nemorálnosti amnestie, zníženia ochrany životov, zdravia a majetku aj konfliktu záujmov kreatívcov z vlády Fica IV sú natoľko evidentné, že košický dvor má iba jednu možnosť.
