„Sociálny demokrat Robert Fico, ktorý napriek politickému prenasledovaniu a organizovanému mediálnemu lynču vyhral voľby, prináša reformu trestných zákonov, aby tie už nemohli využívať liberálne sily financované zo zahraničia na vymyslené trestné stíhania. Keďže jeho predchádzajúce vlády porazili korupciu a tá už na vyšších politických miestach neexistuje, bolo potrebné k tomuto stavu prispôsobiť legislatívu a zmierniť tresty pre podplácanie, podvody a rôzne formy korupcie. Výrazne pri tom využil aj svoju osobnú skúsenosť s policajným štátom. Načúvajúc požiadavke voličov vládnej koalície, vláda je pripravená prečistiť spoločnosť od zahraničných agentov a nepriateľských zoskupení, ktoré roky podkopávajú národnú hrdosť Slovákov.“
Takto by vyzerali hodnotenia prvých sto dní Fica pri moci vo verejnom priestore, keby posledných desať rokov neexistovali nezávislé a slobodné médiá. Smer by väčšine pripadal ako normálna politická strana a mafián Marian Kočner ako netradičný, ale stále úctyhodný podnikateľ.
Naďalej by vystupoval v zábavných programoch televízií a na pozadí by stále komandoval generálneho prokurátora. Kauzy Glance House a Technopol by sa ani len nedostali na radar verejnosti. Bez slobodných a kritických médií by Vadala stále mal svoju spojku na Úrade vlády, skorumpovaní sudcovia by mali minimálne zábrany a oveľa viac ľudí by žilo bez hlasu na okraji spoločnosti.
Keby tu bol Ján
Presne proti takémuto obrazu bojoval aj investigatívny novinár Ján Kuciak. Keby ešte žil, s kolegami z ďalších médií by odhaľovali, ako Fico obnovuje základy mafiánskeho štátu. Hovoril by o ministroch Ficovej vlády, akí sú obrastení kauzami alebo zaslepení aroganciou a amaterizmom.
