Pellegriniho môže poraziť Ficov syndróm (komentár)

Niekto by mohol povedať, že taký prezidentský prieskum, aký nám čerstvo priniesla agentúra NMS, vlastne ani nepotrebujeme – až pozoruhodným spôsobom totiž kopíruje predchádzajúce čísla AKO a predtým Focusu. Lenže, kto chce, prínos vždy nájde, napríklad ako potvrdenie nameraného stavu.

Môžeme s veľkou istotou povedať, že Peter Pellegrini a Ivan Korčok stoja plece pri pleci a rozhodujúce budú dva faktory. Ako veľmi ich priaznivci túžia podporiť, či zostane pri slovách, alebo sa doterigajú až do kultúrnych domov, gymnázií a základných škôl. A koľko voličov konkurenčných kandidátov stiahnu.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Prezidentský prieskum: Ani v druhom kole to Pellegrini nemá isté. Danka zatieňuje Harabin Čítajte

Pravda, mieru odhodlania a ochotu voličov neúspešných kandidátov prejsť v druhom kole k niektorému z finalistov už predsa merajú modely NMS a AKO. Ibaže v skutočnosti je to trochu inak a občania prieskumníkom narozprávajú hocičo – že chcú mať tri deti, pravidelne cvičiť a zdravo sa stravovať.

Ibaže mnohí v skutočnosti nechcú, preto získame realistický obrázok až po prvom kole.

Áno, znie to až banálne, ešte stále predsa platí, že výsledok volieb sa v našej republike dozvedáme až po voľbách. (Dobrým indikátorom kvality demokracie je tak vypisovanie stávkových kurzov na víťazov. Preto sa napríklad na ruské prezidentské voľby staviť nedá.)

Má to znamenať, že špecificky mobilizácia Pellegriniho voličov, respektíve širšieho koaličného tábora je veľkým otáznikom. Trochu sa to podobá situácii spred desiatich volieb, keď bol Robert Fico spolu s nami veľmi prekvapený, že ich bolo len 28 percent a zo superfavorita sa za noc stal outsider.

Tí voliči nikam nezmizli, preferencie Smeru a Ficova popularita boli vysoko nad 28 percentami, akurát nie celkom pochopili, prečo by ho mali posielať z Úradu vlády do paláca.

V tomto zmysle je Korčok v oveľa priaznivejšej pozícii, keď dáva opozičným voličom priestor politicky kultivovaným spôsobom ventilovať svoju nespokojnosť a symbolicky uštedriť rituálnu facku občanovi, ktorý sa zaviazal nebyť podržtaškom.

Takisto máme skúsenosť, že voliči tohto nesmeráckeho tábora fluidne prechádzajú od jedného kandidáta k druhému, o čom svedčia takmer všetky prezidentské voľby, a Korčok môže v druhom smelo rátať s veľkou väčšinou hlasov Igora Matoviča.

Tu zároveň môžeme vyjadriť fascináciu nad šesťapolpercentnými preferenciami tohto nekandidáta. Ten sám doslova vraví, že v skutočnosti nekandiduje, prezidentom nieže nebude, ale ani byť nechce – a predsa mu to podľa prieskumu hodí prakticky celý jeho elektorát. Pozoruhodné.

Ale to len celkom na okraj, ako námet pre tých, čo sa tak radi vysmievajú „ficovoličom“. Lebo toto je tiež pozoruhodný občiansky materiál.

Aby bolo jasné, Pellegrini môže na papieri rátať s oveľa početnejším táborom, ale v ceste stojí viac premenných. A zatiaľ neprejavil väčšiu schopnosť sa s nimi pokonať.