Ficova trajektória za šesť rokov opísala oblúk. Nemalo sa to stať, ale stalo sa – a zákonite.
„Budem tĺcť do médií! A budem!“ zlostil sa Robert Fico v novembri 2016 vo verejnoprávnom rozhlase. Práve sme útočili na úspešné slovenské predsedníctvo. „Vaše postoje sú postojmi proti Slovensku.“
„Vy nie ste Slovensko,“ oponoval mu redaktor Braňo Dobšinský. Márne.
Z protislovenských prostitútok, hyen, hadov a ďalšieho živočíšstva sa ešte predtým stal folklór. Ani to sa nemalo stať. Učičíkalo to ostražitosť a zotrelo červené čiary, za ktoré sa v slušnej spoločnosti nechodí, ani keď v takejto spoločnosti niekto len predstiera, že tam patrí.
Potom raz ráno prišiel šok takých rozmerov, že mnohí ľudia si podrobne pamätajú, čo práve robili, keď sa 26. februára ráno rozšírila správa o vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Prekvapila by dnes Roberta Fica úkladná vražda novinára, ktorý sa „pletie do cesty“ zas nejakému Kočnerovi? A prekvapila ho vlastne vtedy?
