Európa nekoná tak, ako keby šlo o jej vlastnú bezpečnosť

Autor je umelec a publicista

„Možno si myslíte, že vojna na Ukrajine je od vás ďaleko, ale nie je to tak. Udalosti môžu nabrať rýchly spád,“ prihovorila sa pred pár dňami estónska premiérka Kaja Kallas západným lídrom na bezpečnostnej konferencii v Mníchove. Reportáž, ktorú z konferencie priniesol denník NY Times, opisuje jej atmosféru ako pochmúrnu a napätú.

Predstavitelia európskych krajín dokážu predniesť plamenné prejavy, sľubovať neochvejnú podporu Ukrajine a deklarovať odhodlanie brániť slobodný svet pred Putinovou agresiou, keď však príde na konkrétne kroky, ich reč sa často mení na neurčitú a zahmlenú. Zatiaľ čo nedostatok munície spôsobuje na ukrajinskom fronte nielen straty ďalších území, ale aj významné straty na životoch, krajiny EÚ nedávno oznámili, že do marca dodajú Ukrajine iba polovicu zo sľúbeného počtu milióna kusov delostreleckých granátov.

Vojnový reportér Tomáš Forró považuje za dôležité, aby sa o Ukrajine začalo rozprávať úprimne. „Predstava, že Ukrajina bola celý čas iba krôčik od víťazstva, bola nielen chybná, ale aj nebezpečná,“ hovorí Forró.

Nemožno si nevšimnúť, že tieto slová sú výzvou na sebareflexiu tej časti spoločnosti a médií, ktoré môžeme označiť ako proukrajinské. Práve táto časť spoločnosti vzala za svoju povinnosť vyzdvihovať úspechy Ukrajiny a podceňovať vojenský potenciál Ruska.

Heroizovanie „našej strany“ je vo vojnovom konflikte prirodzené a jeho cieľom je okrem iného udržiavať morálku a súdržnosť. Posledné udalosti však odhaľujú odvrátenú tvár tohto prístupu. Naratív o neschopnej ruskej armáde a nezlomnom hrdinstve Ukrajincov totiž v Európe priniesol falošný pocit bezpečia.

Nielen lídri európskych krajín, ale aj ich obyvatelia konajú tak, ako keby sa dnes na Ukrajine nerozhodovalo o ich vlastnej bezpečnosti, ale iba o tom, kedy ukrajinská armáda získa naspäť okupované územia.

Vedomie, že za istých okolností môže Ukrajina vojnu prehrať a Putin povzbudený svojím víťazstvom môže pokračovať v napĺňaní svojej vízie, ktorou nie je nič menšie ako zásadná zmena svetového poriadku, dokáže spôsobiť nočné mory. Obzvlášť človeku, ktorý žije na Slovensku, v krajine, kde sa Putinovi otvárajú rôzne možnosti ako otestovať jednotu Západu.

Pocit ohrozenia však nemusí nutne spôsobiť zbabelosť, ako sa to snaží predávať Robert Fico a jeho garnitúra. Realistické vyhodnotenie hrozieb môže mobilizovať a rozhýbať spoločenstvá k akcii.

„Kritické situácie sú okamihom, keď môžu v západných spoločnostiach povstať štátnici. Štátnikom je ten, kto neuvažuje krátkozrako a pragmaticky, z hľadiska svojho a straníckeho prospechu, ale niekto, kto myslí na budúcnosť spoločnosti,“ hovorí filozof Václav Němec. Na to, aby sa niečo také stalo, však najprv treba pripustiť, že sa v kritickej situácii už skutočne nachádzame.