„Nie je dôležité, ako dlho nás presviedčali, ale či mali pravdu!“ To je taká múdra veta, že ju mohol povedať len skutočne múdry človek, v tomto prípade tajomník okresného výboru strany, súdruh Pláteník. No a keďže čerpať od múdrych ľudí nie je hriechom, prečo by sa od neho nepoučil aj kolektív tvoriaci slovenskú vládu.
Aj tak sa dá vnímať, že po týždňoch vláda narýchlo pristúpila k novelizácii vlastnej narýchlo ušitej novely trestných kódexov, ktorá ešte nevstúpila do platnosti a nenadobudla účinnosť. To je zaujímavé pre kronikára slovenského debilizačného procesu, politického diania aj voľnočasových teoretikov ústavného práva.
Znásilneniami by poškodili aj Pellegriniho kandidatúru. Smer ustupuje a navrhuje opravu Čítajte Debilizačný aspekt tu má až groteskné rozmery. Ako sa dá logicky súdržne vysvetliť, že koalícia chce expresne zmeniť zákon, na ktorom však odmieta vidieť akýkoľvek nedostatok, chce ho narýchlo uviesť do praxe a zároveň sa opiera o skrátené konanie, po ktorom možno siahnuť, keď občanom hrozia škody?
Nuž, nedá.
Takže do návrhu na skrátené konanie napísali, že prijatá depenalizácia trestnej činnosti je „vo všeobecnosti správna“ a prijaté lehoty „obstoja“, zároveň je „nevyhnutné“ zachovať niektoré pôvodné premlčacie lehoty, pričom táto „nevyhnutnosť“ vyplýva zo „spoločenskej objednávky“.
V preklade, „všetko sme urobili dobre, ale opozíciou huckaný sprostý plebs vreští, tak pustíme trochu peria“. To je vskutku krásny kamienok do mozaiky slovenskej debilizácie.
A radšej už celkom odložme nabok, že ešte takpovediac včera nám ako školáčikom vysvetľovali, ako je nemožné včas zmeniť už schválený zákon – a zrazu sa to dá. Asi keď je tu tá spoločenská objednávka, ohýbajú sa aj legislatívne pravidlá.
Politických rozmerov je tam hneď niekoľko. Po prvé, koalícia naozaj uhla, čo je z jej strany zaujímavý prejav slabosti. (Niekto iný by za tým hľadal rozum či charakter, ale netlačme na pílu.)
Po druhé, opozícia čelí výzve, či sa má pridať k oprave paškvilu, pričom výsledkom bude stále paškvil – ale už sčasti aj jej. Inštinktívne sa núka strategická pasivita, akurát potom bude opozícia čeliť obvineniam z „politikárčenia“.
A to aj za cenu zdvihnutých obočí, keďže poslankyne PS vládu nielen vyzývali na zmenu, ale doručili jej v tomto duchu aj vlastné paragrafy. A teraz za ne nezahlasujú? Tu sa ťažko radí, no asi je principiálne správne, aby si koalícia zjedla, čo si navarila. Varovaní zaznelo tisíc.
Z ústavnoprávneho hľadiska môžeme povedať, že vláda neúnavne zásobuje Ústavný súd ďalšími a ďalšími argumentmi, prečo má tú legislatívnu haraburdu vyhodiť von oknom. Teraz totiž napríklad vraví, že premlčacie lehoty môžu byť také, ale zasa aj onaké, čiže sama vyvracia svoj argument o nutnosti skráteného konania pri pôvodnej novele.
Keď k tomu prirátame ďalších dvadsaťsedem mimoriadne problematických okolností, môžeme si s docentom Chocholouškom spokojne utrúsiť popod nos: „Vy nás ale zásobujete, pane Karfík!“
