Autor bol predsedom Slovenského syndikátu novinárov a členom Rady vlády pre masmédiá
Keď Ficovi tiktokeri, v súčasnosti teda aj šéf Úradu vlády SR a šéf premiérových poradcov, škandalizovali a ukazovali na kamery brožúrky so strategickou komunikáciou štátu od tímu Miroslavy Sawiris plus rozprávali čosi o vládnucich mimovládkach, škodoradosť velila tešiť sa na produkt nastupujúcej, dynamickej a zjavne rozdrapenej partičky. A stalo sa.
Keď sa chyby neodstraňujú, začínajú sa hromadiť. Prvou bolo rozdelenie médií na nepriateľské a ostatné. Buď mám silu na to, aby som si mediálny priestor upratal podľa svojich predstáv (je obmedzená), alebo sa s ním dohodnem na pravidlách. Také jednoduché to je, ale nestalo sa.
A potom musíš počítať s tým, že ak sa rozprávaš s niekým, kto už na prvý pohľad pôsobí ako karikatúra novinárskej profesie, stávaš sa jej súčasťou. Premiér, minister obrany, podpredseda parlamentu sa dobrovoľne stávajú súčasťou mediálnych karikatúr. Veľvyslanectvá našich spojencov sa pri reportovaní týchto „výstupov“ dostávajú do situácie, aká tu bola za Mečiara. Vtedy sme však neboli spojenci, len „čierna diera“.
Pokračujme v somárskom mostíku k Vladimírovi Mečiarovi. Už on v roku 1997 navrhoval autorovi týchto riadkov, aby sa Slovenský syndikát novinárov podieľal na vypracovaní dokumentu, ktorý sa mal volať Strategická komunikácia SR.
Odmietli sme, lebo, a to stáva, človek občas podá ruku a vráti sa mu..., povedzme hygienicky znehodnotená. Takže Mečiara a Fica, okrem tejto takpovediac „Mikasovej teorémy“, spája niekoľko ďalších vecí.
Najskôr tá otrepaná: obaja hrajú o beztrestnosť. Druhou je, že sa im míňajú ľudia. Tiktokeri môžu zabávať svoje publikum, ale toto je vrchol ich schopností aj možností. A paradoxne, je to vlastne aj dobre.
Tretia: keď prezident Michal Kováč odmietol v roku 1993 vymenovať Ivana Lexu za ministra pre správu a privatizáciu národného majetku, Vladimír Mečiar z neho urobil štátneho tajomníka s právomocami ministra. Fico je teraz Mečiar a mladý Gašpar je Lexa. Ako dlho vydrží takéto vládnutie cez právne kľučky? V Elektre môžu hodiť reč.
A keďže chyby sa naozaj hromadia, nasleduje ďalšia: RTVS ako štátna akciová spoločnosť. Je to až taká blbosť, že by sa mohla podariť. Andrej Danko nebol schopný obsadiť kvalifikovanými ľuďmi ani len Tipos. Lenže táto firma je takpovediac blbuvzdorná, stačí nekradnúť očividne.
Ak Andrej Danko zmení RTVS na svoj obraz, tak v prvom rade uvoľní komerčný a mediálny priestor pre súkromné televízne a rozhlasové stanice. Tie, ktorým chcel Robert Fico brať inzerciu od štátu a tým ich oslabiť. Stane sa pravý opak.
Štátna televízia, nech si ju pomenuje známy slovný ekvilibrista Andrej Danko akokoľvek, je niečo z minulého storočia, čo si napriek všetkému ozaj nezaslúžime. A tiktokeri budú musieť prepísať nielen zákon o RTVS, ale aj zákon o mediálnych službách, vyrokovať to s „Bruselom“. Do začiatku leta? S týmito ľuďmi a týmto tempom? Vylúčené.
Strategická komunikácia štátu je prepadák amatérov, ktorými sa premiér obklopil. Môže to byť ich systém komunikácie, ale nie je to len ich štát. Preto nás to nemôže tešiť.
Staré čínske príslovie hovorí (použil ho v replike aj James Bond, takže to bude pravda): „Kto sa chce pomstiť, nech kope dva hroby.“ Chalani, ten druhý nech nie je aj pre nás.
