Pred takmer šiestimi rokmi ma v jedno februárové pondelkové ráno zastihla správa od šéfredaktorky Beaty Balogovej. Písala, že sa za mnou zastaví náš vydavateľ Alexej Fulmek s vážnymi informáciami o vražde. O dve hodiny už celé Slovensko vedelo, že zabili novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú.
Presne v tento deň pred dvoma rokmi ma zobudil telefonát krátko po 4.15 ráno, v ktorom mi kolegyňa stroho oznámila: „Už sa to začalo.“ Zo zahraničných zdrojov vyskakovali informácie o ruských vojskách valiacich sa na Kyjev. Ruský autokrat Putin napadol Ukrajinu.
Výročia oboch týchto udalostí sme si tento týždeň pripomenuli, obe výrazne ovplyvnili politický diskurz v tejto krajine. Prvá stála Roberta Fica post premiéra a zdalo sa, že aj politickú kariéru. Tá druhá, naopak, prispela spolu s covidom a Igorom Matovičom k jeho znovuzrodeniu.
Dnes je Robert Fico späť a unáša štát. V týždeň výročí vraždy Jána Kuciaka a útoku na Ukrajinu sme mohli sledovať, ako Fico premieňa Slovensko na autokraciu.
Čítate newsletter Kontext Jakuba Fila o politickom a spoločenskom dianí na Slovensku. Ak ho ešte neodoberáte, prihlásiť sa môžete kliknutím na tento odkaz.
A čo bude potom?
Hlavným menovateľom uplynulého týždňa je snaha o obídenie posledných bŕzd a protiváh, ktoré sú také dôležité pre demokraciu.
Už v predchádzajúcom Kontexte som písal, že zneužitím existujúcich lehôt chce vláda brániť prezidentke, aby podala návrh na Ústavný súd, prípadne Ústavnému súdu brániť, aby rozhodol o výhradách k novele trestných kódexov. Prezidentka podanie na Ústavný súd v pondelok poslala a veľkú časť venovala aj spôsobu, ako zabezpečiť, aby prípadné rozhodnutie platilo, aj keď mu chce Ficov kabinet zdržovaním lehôt zabrániť.
No ak platia slová Roberta Fica, že je pripravený urobiť všetko preto, aby sporná novela, ktorou zásadne mení Trestný zákon, ale najmä amnestuje svojich ľudí, vstúpila do platnosti, musíme sa pýtať, čo to znamená vo vzťahu k rozhodnutiu Ústavného súdu. Najmä preto, že Ústavný súd je najvyššou autoritou v krajine a jeho rozhodnutia sú záväzné.
Aj v okolitých krajinách autokratické vlády išli skôr cestou ovládnutia Ústavného súdu ako odmietnutím, obštruovaním alebo spochybnením jeho rozhodnutí. Lebo ak sa tak stane, znamená to, že ústava v krajine definitívne neplatí.
A tak si treba položiť niektoré otázky. Čo sa stane, ak Ústavný súd rozhodne o pozastavení účinnosti, ale ministerstvo spravodlivosti ho nepublikuje v zbierke? Bude Robert Fico akceptovať takéto rozhodnutie Ústavného súdu, alebo bude tvrdiť, že nie je platné?
A čo keď Ústavný súd, aj na návrh prezidentky, rozhodne o platnosti svojho rozhodnutia bez publikovania v zbierke? Bude to Robert Fico akceptovať? Čo ak sa aj naďalej Robert Fico bude tváriť, že takéto rozhodnutie nie je platné? A čo sa bude diať 21. marca pred vchodom Úradu špeciálnej prokuratúry v takomto prípade?
Dnes sú tieto otázky hypotetické, ale ich kladenie a prípadne hľadanie odpovedí ukazuje, na akú veľkú hranu Robert Fico už dnes zašiel. Veľmi nebezpečne sa blížime k hranici, z ktorej sa bude len veľmi ťažko ustupovať.
Ovládnutie SIS
Obchádzanie bŕzd a protiváh pokračovalo aj vo štvrtok. Vláda sa ráno stretla na nezvyčajnom rokovaní. Nezvyčajnom preto, lebo spravidla rokuje raz do týždňa v stredu. Nie je to písané pravidlo a už aj v minulosti boli rokovania aj v iné dni, dokonca aj viackrát za týždeň, keď išlo naozaj o mimoriadne situácie.
Vo štvrtok ráno však vláda mala najmä dva body – novelu Trestného zákona a návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorým chce opraviť skrátenie premlčacích lehôt na násilné trestné činy vrátane znásilnení . Najskôr ich presadila vo svojej novele trestných kódexov koalícia a následne bez škrupúľ obhajovali poslanci Smeru, SNS aj Hlasu.
No druhým, nenápadnejším bodom bol návrh Doplnenie štatútu Slovenskej informačnej služby. Tento materiál v utajenom režime najskôr unikol hľadáčiku médií. No Fico vo štvrtok na hodine otázok v parlamente oznámil, že jeho vláda už čoskoro vyrieši problém tajnej služby. Vyhlásil to s aroganciou sebe vlastnou a tak sa to nedalo prehliadnuť.
O čo ide? Vláda pred dvoma týždňami po štyroch mesiacoch čakania navrhla na čelo Slovenskej informačnej služby Pavla Gašpara, syna obžalovaného a trestne stíhaného Tibora Gašpara. Vymenovať ho však musí prezidentka, ktorá Ficovi odkázala, že sa s tým nebude ponáhľať. Doteraz je otázne, či ho vôbec vymenuje.
Fico sa prezidentke následne vyhrážal, že jej vezme kompetenciu vymenovať riaditeľa SIS, ale to na koaličnej rade neprešlo cez stranu Hlas. A tak to Fico vyriešil zmenou štatútu. Vláda sa tak opäť chystá obísť protiváhu vo forme prezidentky a chce Gašpara dostať na čelo SIS bez jej súhlasu. Technické riešenie nájdete v článku mojich kolegov.
Účelové zmeny zákonov na dosiahnutie svojich mocenských cieľov a obchádzanie ústavných pravidiel, dokonca samotného Ústavného súdu je zrejmým príkladom obchádzania princípu bŕzd a protiváh.
Ide o mechanizmus deľby moci, ktorý zabezpečuje, aby žiadna zo zložiek moci nezískala výsadné postavenie a neohrozila samotné demokratické zriadenie. Vláda Roberta Fica teraz tento systém aktívne rozkladá.
Väčšina ľudí je s vládou nespokojná
Aj keď priaznivci strán vládnej koalície sú naďalej vo veľkej miere spokojní s krokmi vládnej koalície a vývojom v krajine po voľbách, väčšina spoločnosti má už opačný názor. Ukazuje to prieskum agentúry NMS Market Research pre denník SME.
S konaním súčasnej vlády je nespokojných až 56 percent obyvateľov Slovenska, pričom 37 percent je veľmi nespokojných. Iba 32 percent vyjadrilo spokojnosť a veľmi spokojných je pritom iba desať percent opýtaných.
Prevládajúcu nespokojnosť s vývojom na Slovensku ilustrujú aj odpovede na otázku, akým smerom sa krajina od volieb podľa obyvateľov uberá. Až 45 percent tvrdí, že negatívnym, a len 24 percent ľudí označilo pozitívnu odpoveď.
Opäť sú s vývojom spokojnejší voliči vládnej koalície. Kým však pri voličoch opozície je zjavná nespokojnosť, voliči strán Smer, Hlas či SNS nie sú vo svojich pozitívnych odpovediach takí jednoznační.
Čo ešte potrebujete tento týždeň vedieť
- Neodborná, politická, plná gramatických chýb, bez zmysluplnej argumentácie a zdrojov. Ministerstvá pripomienkujú Gerdovu koncepciu strategickej komunikácie.
- Robert Fico dal rozhovor proruskému konšpiračnému médiu Hlavné správy. Na otázku moderátora, či by Slovensko nemalo mať nárok na časť ukrajinského územia, musel vysvetľovať, že Ukrajina je suverénny štát.
- Ministerstvo spravodlivosti zrušilo grantovú výzvu pre mimovládne organizácie, ktoré sa venujú ochrane ľudských práv.
- Minister vnútra Šutaj Eštok stiahol novelu zákona o ochrane oznamovateľov. Pôvodne chcela koalícia presadiť zmeny v ochrane oznamovateľov v skrátenom legislatívnom konaní.
- Ani v druhom kole to Pellegrini nemá isté, ukazuje prieskum NMS pre SME. Dôležití budú voliči Harabina a Matoviča.
- KDH už v prvom kole prezidentských volieb podporí kandidatúru Ivana Korčoka, oznámil to predseda KDH Milan Majerský po rokovaní Rady KDH.
- Kandidátku Progresívneho Slovenska v európskych voľbách posilnia Veronika Cifrová Ostrihoňová a Ľubica Karvašová.
- Andrej Danko v pondelok navrhne „radikálne a tvrdé riešenie na zmenu vedenia RTVS“, povedal v TA3.
- Pavol Gašpar, ktorý sa má stať šéfom SIS, má niekoľko nehnuteľností. Majetkové priznanie stále nezverejnil.
