Čo možno čítať v očiach Ukrajincov

Hovorili sme s odmínovačmi, pátračmi po unesených deťoch, bojovníčkami, rehabilitačnými sestrami.

Autor je zástupca riaditeľky Kyjevského officu GLOBSEC

Dva roky po tom, ako Putinovo vojsko zaútočilo na Kyjev s cieľom ovládnuť celú Ukrajinu, sa mi celá táto vojna spája najmä s príbehmi, ktoré som počul na desiatkach stretnutí pri práci pre ukrajinskú pobočku GLOBSEC.

Hovorili sme s odmínovačmi, ľuďmi pátrajúcimi po unesených ukrajinských deťoch, bojovníčkami, modelármi protéz, rehabilitačnými sestrami či investormi do budúcej obnovy zničenej krajiny. Niektoré z očí a pohľadov, ktoré som videl, z pamäti nedostanem.

Oleh a Alina

Oleha Sencova, svetoznámeho ukrajinského režiséra a aktivistu, ktorý po obsadení Krymu Rusmi v roku 2014 strávil päť rokov v ruskom väzení a dnes bojuje proti okupantom v prvej línii, som v Kyjeve stretol pred hlavnou vojenskou nemocnicou.

Pár dní predtým pri konfrontácii s ruskou jednotkou takmer umrel. Jeho oči mi pripomenuli rany na telách a dušiach ľudí z frontu, ktoré tento konflikt po sebe zanechá.

Oleh je statný, silný chlap, no jeho pohľad v sebe nesie hrôzu z utrpenia a privyknutia stálej prítomnosti smrti, ktoré musel prijať, aby prežil. Čo ako sa bude snažiť, kus odtrhnutej duše sa mu zrejme už nevráti.

Pri našej práci na správe o posttraumatických poruchách sme svedectiev o roztrhaných dušiach počuli množstvo. A netýkali sa iba vojakov, ale aj dobrovoľníkov, lekárov, ľudí vyjednávajúcich výmeny zajatcov a ich príbuzných.

Olehov pohľad je symbolom miliónov ľudí, ktorých táto vojna poznačí generačnou traumou a ktorí budú desiatky rokov potrebovať sústredenú pomoc, aby sa ukrajinská spoločnosť bola schopná uzdraviť.

Alinu Michailovu som stretol minulú jeseň na jednej z kyjevských konferencií. Jej snúbenec, Dmytro Kociubajlo, prezývaný Da Vinci, patril k najznámejším ukrajinským hrdinom, padol minulý rok v marci pri Bachmute.

Keď Alina rozprávala, ľudia v sále mali slzy v očiach. „ Ako sa mám tešiť na koniec vojny, keď ten, ktorého som milovala a milujem, v ten deň nebude stáť vedľa mňa?“

Alina bola pri zrode bataliónu „ Da Vinciho vlkov“ a dnes pomáha verbovať dobrovoľníkov. Jej odhodlaný, no slzami zaplnený pohľad je zas pripomienkou všetkých ľudí, ktorým stratených blízkych už nikto nevráti.

Aj keby sa vojna skončila zajtra, tieto rany budú trvalé a po vojne budú dôvodom na vyvodenie zodpovednosti a potrestanie agresora všetkými dostupnými prostriedkami.

Symbol nezlomnosti

Tretie oči patria mojej ukrajinskej sestre. Tak volám Máriu Mezencevovú, poslankyňu ukrajinského parlamentu z Charkova. Jej som pred dvoma rokmi písal prvú správu, keď sme sa dozvedeli o útoku na Kyjev. Jej meno bolo na zozname kľúčových ľudí, ktorých mali ruskí útočníci zneškodniť pri obsadzovaní centier moci.

Mária viedla v marci 2022 prvú delegáciu predstaviteľov Ukrajiny na Slovensko a na stretnutiach s prezidentkou, premiérom a predsedom parlamentu pomohla vytvoriť silné puto medzi našimi krajinami. Jej oči sú symbolom nezlomnosti, ochoty za krajinu, slobodu a demokraciu nasadiť všetko.

Byť uprostred historického zápasu krajiny o vlastný príbeh ma naučilo veľa o ľuďoch a prinútilo ma zamyslieť sa nad tým, pokiaľ sa treba snažiť o porozumenie a dohodu a kedy sa už treba so všetkou silou postaviť. A naučilo ma rozhodovať sa a konať tak, aby som pohľad do ich očí vydržal.