Na november 1989 si každý rok spomíname ako na začiatok slobodného života. Po zmene režimu sme mohli konečne aj u nás začať slobodne tvoriť, podnikať, študovať v zahraničí, cestovať a občiansky sa angažovať.
Pre časť ľudí na Slovensku bol však tento príbeh zložitejší.
Jeden nám v podcaste Ľudskosť porozprávala Maryša Oláhová z Detvy. Všímavá a húževnatá žena s citom pre spravodlivosť a ľudskú dôstojnosť je skúsenou a uznávanou sociálnou pracovníčkou a tiež priekopníčkou v občianskom aktivizme zameranom na rodovú rovnosť rómskych žien.
Narodila sa v českom Hradci Králové a v ôsmich rokoch sa aj so súrodencami dostala do detského domova v obci Dolní Čermná. Na toto obdobie spomína Maryša pozitívne, najmä vďaka láskavej a prístupnej vychovávateľke.
Na prahu dospelosti sa presťahovala na Slovensko, do Detvy, za svojou širšou rodinou a budúcim manželom. Živiť sa začala ako žeriavnička v Podpolianskych strojárňach, ktoré boli zdrojom príjmov pre pre väčšinu ľudí v Detve.
Po páde režimu začali strojárne prepúšťať a rómske rodiny prišli o prácu ako prvé. Kým sa ľudia zorientovali v tom, aké majú v novom režime práva pri strate zamestnania a ako fungujú úrady, väčšine z nich vznikli nedoplatky, ktoré už vlastnými silami nedokázali riešiť. Na okraji Detvy tak začalo vznikať segregované rómske sídlisko s rodinami bez práce.
Čo nasledovalo, si už všetci vieme predstaviť: stratu nádeje a sebadôvery začala časť mužov riešiť alkoholom, ženy sa pokúšali zvládnuť domáce práce, varenie a starostlivosť o deti aj napriek výrazne nižším príjmom, no a po okolí sa začali motať deti, ktoré nemali kde tráviť voľný čas.
Keď počúvam ľudí ako Maryša, rozmýšľam, ako nás to ako spoločnosť ovplyvňuje, keď nepoznáme takéto príbehy našej novodobej histórie. A že možno aj preto u nás chudobu považujeme za osobné zlyhanie alebo dokonca voľbu jednotlivcov –nevieme totiž takmer nič o súvislostiach, ktoré k nej v rôznych komunitách prispeli.
Ako fungujú ľudia bez práce
Maryša prináša v rozhovore veľmi vzácnu perspektívu: pohľad z vnútra komunity, v ktorej žijú ľudia bez práce a bez primeranej sociálnej podpory.
Trhové myslenie predpokladá, že ak sa niekde nemáme ako uživiť, presunieme sa inde – tam, kde práca je. Je pritom zaujímavé, aké očakávania máme od ľudí, ktorí sú bez práce, bez úspor a s deťmi, o ktoré sa treba postarať. A že práve oni majú mať v krízových obdobiach energiu, nápady, informácie o svojich možnostiach a peniaze na sťahovanie sa.
V skutočnosti platí, že keď nemáme peniaze ani výhodné spoločenské postavenie, nedokážeme si zaplatiť úplne bežné veci a služby. Neviditeľná ruka trhu je nám zrazu nanič a sme odkázaní na neviditeľný a neplatený sektor našej ekonomiky – sektor medziľudskej pomoci.
Jedna suseda nám postráži deti, ďalšia vyčistí pieskovisko, strýko zoženie pílku na drevo a opraví lavičky a niekto ďalší zase zahrá na pohrebe či svadbe.
Byť chudobný znamená byť prepojený s inými. Presun do neznáma je teda v tejto situácii veľmi rizikový – prišli by sme o to jediné, čo nám zostalo: o svojich ľudí.
Keď posilňujeme ženy, dvíhame všetkých
Ešte v deväťdesiatych rokoch sa Maryša rozhodla konať. Dala dokopy ženy a vytvorili si materské centrum. Práve sem siahajú začiatky jej komunitnej a aktivistickej práce, za ktorú ju dnes mnohí uznávajú.
„Prvá vec, ktorú rómske ženy potrebovali, bolo pracovať samy na sebe,“ vraví Maryša v podcaste. „Aby mali sebadôveru a aby sa mohli začať realizovať. Takže deti boli, samozrejme, stále pri nás, ale začali sme si pomáhať a veľmi dôverne sme sa rozprávali – aj o veciach, ktoré sme inde nerozprávali.“
Na týchto stretnutiach sa ženy začali organizovať. Postarali sa o viditeľnú úpravu okolia a začali tvoriť program deťom. Zorientovali sa vo svojich občianskych právach a do riešení problémov komunity zaangažovali miestnu samosprávu, ktorá ich podporila.
Nápad sústrediť sa na ženy je jednou z mnohých ukážok Maryšinej obdivuhodnej intuície a všímavosti – rovnaké odporúčanie, smerované najmä verejnému sektoru, totiž priniesli aj poprední akademici a akademičky, ktorí skúmali tému ukončovania chudoby.
Patrí medzi nich napríklad dnes už nebohý profesor Hans Rosling, odborník na globálne zdravie. Aj on vo svojich textoch a vystúpeniach zdôrazňoval dôležitosť podporovania dievčat a žien.
Prednášal o veciach, ako je dostupnosť zdravotnej starostlivosti – vrátane antikoncepcie, ktorá dievčatám a ženám umožňuje rozhodovať o počte detí a mať tak pod kontrolou svoje životy. Ďalej o spravodlivom odmeňovaní v práci a o férovom rozdelení neplatenej práce v domácnosti a v starostlivosti o deti. Ale zdôrazňoval napríklad aj dôležitosť prístupu žien k technológiám, ako sú práčky, ktoré v mnohých chudobných domácnostiach dodnes chýbajú – čo neproporčne zaťažuje práve dievčatá a ženy.
Inými slovami, posilňovanie postavenia dievčat a žien v spoločnosti patrí medzi najúčinnejšie riešenia sociálnych kríz, aké dnes poznáme.
Rómska žena nebola nikdy slobodná
„Rómska žena nebola nikdy slobodná,“ vraví Maryša v podcaste a opisuje, ako sa dievčatá z chudobných rómskych lokalít odmalička starajú o potreby iných členov rodiny. Je to pre ne jediná realita, akú poznajú, takže v tomto nastavení potom pokračujú celý život.
K tomu pridajme zníženú možnosť rozhodovať o vlastnej reprodukcii, zážitky súvisiace so segregáciu a zlým zaobchádzaním, ktoré zažívajú na rôznych miestach – v škole, v kontakte s úradmi, či so zdravotníctvom a zrazu vidíme, koľko prekážok musí každá chudobná rómska žena počas života zdolať.
Maryšino rozprávanie vo mne vzbudzovalo obdiv, lebo dokázala ozaj výnimočné veci, ale tiež smäd po ďalších príbehoch Rómok a Rómov. Lebo našej histórii, ale aj našej súčasnosti porozumieme naozaj len vtedy, ak ich spoznáme.
Skúmať históriu svojej krajiny je tak trocha ako skúmať históriu svojej rodiny – má to veľmi podobné výhody. Ak zistíme, že naši predkovia napríklad pili, žili s depresiou, poruchou príjmu potravy, cukrovkou alebo mali problém zvládať svoj hnev bez násilia, nezačneme sa za to hanbiť a nebudeme túto realitu popierať. Urobíme presný opak – začneme sa o ňu zaujímať a naučíme sa, ako podporiť seba a svojich blízkych dnes.
Okrem rozhovoru s Maryšou vám chcem odporučiť aj dve staršie epizódy podcastu Ľudskosť s ďalšími zaujímavými Rómkami, ktoré vyrástli vo veľmi skromných podmienkach a dnes nás môžu veľa naučiť. Sú to rozhovory so Janette Maziniovou Mottlovou a Alenkou Pustajovou.
Páčila sa mi tiež kniha Eleny Lackovej s názvom „Narodila som sa pod šťastnou hviezdou“, o ktorej by som rada spravila rozhovor v budúcnosti.
A ak vás zaujíma téma ukončovania chudoby z globálneho pohľadu, môžete si prečítať knihu profesora Hansa Roslinga s názvom Factfulness alebo knihu The Moment of Lift, ktorú napísala Melinda Gates – aj vďaka spolupráci s Hansom Roslingom.
Newsletter Barbory Marekovej vychádza raz za dva týždne a môžete ho dostávať e-mailom, na jeho odber sa prihláste tu.
