Autor je bývalý poslanec NR SR, expredseda strany Spolu, pôsobí ako vedecký koordinátor Európskej siete expertov na ekonómiu vzdelávania, hosťuje na Sciences Po
Hlavným protivníkom vlády je momentálne Progresívne Slovensko a tak to pravdepodobne aj zostane. Vďaka dobrej stratégii Michala Šimečku a slabosti Richarda Sulíka aj Eduarda Hegera PS dokázalo skonsolidovať drvivú väčšinu liberálnejšie orientovaných voličov a dynamický povolebný výkon ich posilňuje.
Samozrejme, môžu prísť chyby alebo nová konkurencia, ale silná polarizácia súčasnej politiky pomôže udržať najostrejší súboj na osi Fico – Šimečka.
Tento fakt však zahmlieva druhú pravdu – obaja potrebujú na vládnutie silných koaličných partnerov, pretože ich voličský potenciál je zastropovaný blízko aktuálnych preferencií. No kým Robert Fico má k dispozícii SMER B (Hlas) a z menších subjektov SNS či Republiku, na druhej strane sú iba dvaja slabší hráči – KDH a SaS – a potom už len Igor Ničiteľ.
Tri tábory
V slovenskej politike platí pravidlo, že preferencie jednotlivých strán sa dokážu najmä v predvolebnej kampani prudko hýbať, a preto nemá význam byť posadnutý percentami viac ako tri roky pred voľbami. No rovnako platí, že aj keď čísla konkrétnych strán môžu skákať, vernosť voličov trom základným hodnotovým táborom – národno-sociálnemu, konzervatívnemu a liberálnemu – je oveľa výraznejšia.
A poraziť Mečiara či Fica zastupujúcich to národno-sociálne sa podarilo len vtedy, keď liberálne orientovaní politici dokázali urobiť koalíciu s významnou časťou konzervatívneho spektra (prípadne s Maďarmi, no Maďari ako politická sila sa do veľkej miery vyparili a ich dlhoročná aliancia s prozápadnými liberálmi sa skončila tak či tak v roku 2016).
Samozrejme, Kresťanskodemokratické hnutie nemá monopol na konzervatívneho voliča, dokonca ani na konzervatívneho voliča, ktorému prekáža Fico. Pozrime sa však na doterajšie skúsenosti s alternatívami.
Sme rodina tvorivo kombinovala sociálny populizmus a lifestylovú politiku s ostentatívnym konzervativizmom. Vo vládnej praxi však urobila máličko dobrého, len nomináciou generálneho prokurátora, papalášskymi spôsobmi a kšeftárskym prístupom k svojim rezortom zásadne prispela k neúspešnej protikorupčnej kampani bývalej koalície.
Igor Matovič využil Kresťanskú úniu na protikorupčno-konzervatívny koktejl a aj vďaka nemu vo voľbách roku 2020 zlikvidoval Hlinovo KDH. Okrem neustáleho traumatizovania verejnosti interrupciami a transsexuálmi to však prinieslo málo uspokojenia aj ultrakonzervatívcom, ktorí veľa navrhovali, ale nič nedosiahli.
V parlamentných voľbách 2027 sa tiež nepochybne objaví nový nápadník obdobného strihu, ktorý bude chcieť získať aj zopár konzervatívnych percent, dostať sa do parlamentu a po voľbách sa predať tomu, kto dá najviac.
Pre Slovensko by však bolo oveľa lepšie, keby takýto projekt neuspel a práve Kresťanskodemokratické hnutie sa stalo výrazne silnejším hlasom konzervativizmu ako dnes.
