Autor pracuje v strane Demokrati, v rokoch 1998 až 2006 bol prezidentom Nezávislých kresťanských odborov Slovenska
Všetci sme boli svedkami, ako premiér Robert Fico prišiel s myšlienkou, že on a ministri jeho vlády majú oproti poslancom Národnej rady podstatne nižšie platy. A na najbližšom zasadnutí si vláda schválila radikálne zvýšenie platov. Hoci zo zákona to urobiť nemohla, našla medzeru a svoj zámer uskutočnila cez zvýšenie paušálnych náhrad.
A bolo to obrovské zvýšenie, o ktorom sa bežnému robotníkovi a zamestnancovi ani nesníva. Napríklad predsedovi vlády vzrástol plat z 4677 eur na 11 204. Aj plat priemerného ministra sa zvýšil, a to o 60 až 90 percent. Samozrejme, masívne zvýšenie premiér odôvodnil aj podstatne vyššími platmi kolegov z pôvodných krajín EÚ.
A tu je problém. My odborári sme po Novembri jasne povedali, že našou základnou úlohou je čo najrýchlejšie priblíženie k platom zamestnancov z pôvodných krajín EÚ, ktoré boli často až trikrát vyššie. Toto mali zabezpečiť poctivou prácou odbory cez kolektívne vyjednávanie v podnikoch alebo na tripartite, teda rokovaní odborov, zamestnávateľov a vlády.
A tu je ďalší problém. Vláda si obrovské zvýšenie platov umožnila veľmi jednoducho, a to na zasadnutí vlády, ale robotníci a zamestnanci to majú komplikovanejšie. Potrebujú skutočne akčné odbory, ktoré vedia tvrdo presadzovať záujmy svojich členov.
Prečo sú odbory nefunkčné
Musíme si uvedomiť, že po novembri 1989 sme prešli z komunistických odborov ROH (Revolučné odborové hnutie) na odbory KOZ (Konfederácia odborových zväzov), a to bez akejkoľvek reformy. Preto pokračovali presne tak ako za socializmu, pričom odbory vo vyspelých krajinách Západu pracovali úplne iným systémom. Výsledkom je, že ich zamestnanci majú často až trojnásobne vyššie platy ako naši.
Odbory na Západe a vo väčšine vyspelých štátov pracujú na mimopodnikovej báze, v podniku sú len tzv. zamestnanecké rady, ktoré majú inú úlohu. Tento model sa plne osvedčil a bolo by načase, aby sme ho prevzali aj na Slovensku.
Teraz je na našich odboroch z KOZ, aby nastolili požiadavku masívneho zvýšenia platov pracovníkov v štátnej sfére podľa vzoru vlády, keďže na to majú rovnaké dôvody, aké si našli ministri a premiér Fico. Či už sú to vojaci, policajti, učitelia, zdravotníci, súdni zamestnanci atď., všetci výrazne zaostávajú za platmi kolegov z pôvodných krajín EÚ.
A nielen oni. Aj iní pracujúci zaostávajú za občanmi Západu a ani dôchodcovia na tom nie sú lepšie. Dúfam, že na stretnutí predsedu Jednoty dôchodcov Slovenska s predstaviteľmi štátu po zvýšení platov vlády nastolil Michal Kotian aj problém nízkych dôchodkov, aby sa tiež vyrovnali na porovnateľnú úroveň s dôchodkami na Západe. Teraz vzrastú priemerné dôchodky zo 400 len na 414 eur, čo je pri náraste platov vlády priam dehonestujúce.
Musíme si však uvedomiť, že naše odbory z KOZ sú voči vláde vo veľmi neštandardnom postavení, keďže majú so stranou Smer-SD zmluvu o spolupráci. Je zjavné, že v čase vlády Smeru odbory utlmujú činnosť a aktivizujú sa až po nástupe pravicových vlád protestmi či blokádami.
Odbory potrebujú reformu a nových ľudí
Tento hendikep je zrejmý. Napríklad nemeckí železničiari z Nemeckého odborového zväzu DGB a menších odborov Verdi štrajkujú aj šesťkrát za rok a nakoniec získajú zvýšenie miezd o 500 eur. My to nedokážeme, preto rozdiel platov medzi našimi a nemeckými železničiarmi narastá.
Tu je aj príčina toho, že naše odbory z vyše milióna členov, zdedených po komunistických odboroch, majú už len okolo 200 000. Mnohí odchádzajú z odborov sklamaní, iní si zakladajú nové. Tak to bolo u učiteľov, policajtov, v Slovnafte Bratislava, v niektorých nových automobilkách, nehovoriac o celkom nových Nezávislých kresťanských odboroch Slovenska, ktoré pôsobia ako konfederácia.
Preto je vopred jasné, že dosiahnuť taký obrovský nárast miezd pracujúcich v štátnej sfére ako u ministrov a premiéra je veľmi ťažké. Je to asi dlhodobá záležitosť. Aby bola reálna, musia odbory prejsť dôkladnou reformou.
V prvom rade treba odísť z podnikov tak, ako to je vo vyspelých krajinách Západu. Ďalšou podmienkou úspechu boja o vyššie mzdy je, aby do vedenia odborov prišli noví ľudia, nezaťažení minulosťou a nenaviazaní na politikov či politické strany. Kým sa to nestane, budeme stáť na slepej koľaji bez vyhliadok na zlepšenie sociálneho postavenia zamestnancov.
