Autorka je spisovateľka
Možno ste to už niekedy zažili. Ležali ste v nemocnici a nesmeli alebo nevládali ste vstať. A hoci vám už išiel prasknúť mechúr, keď vám sanitárka priniesla misu, nie a nie sa do nej vycikať. Čo to malo znamenať? Nič, len mučivý úryvok budúcnosti.
Knihy amerického lekára, paliatra Iru Byocka, majú v sebe silu jeho hlbokej ľudskosti a dlhoročných skúseností so zomierajúcimi. Doktor Byock, jeden z priekopníkov paliatívnej a hospicovej starostlivosti, dokáže vyabstrahovať z ľudského odchádzania to podstatné, na čo by sme nemali zabúdať ani v časoch, keď sme ešte plní energie.
Otvorenosť je silnou stránkou aj jeho publikácie Čtyři klíče k životu. Doktor Byock v nej okrem iného rozvíja úvahu o tom, že človek pri zomieraní nestráca svoju dôstojnosť ani vtedy, keď je úplne odkázaný na druhých.
Zároveň nám pripomína skutočnosť, ktorú si len málokedy chceme pripustiť. Ak sa dožijeme pokročilej staroby, alebo ak naše dni skráti ťažká choroba a sprievodná nemohúcnosť, je takmer isté, že budeme potrebovať plienky.
Naše životy, naše ambície, vzdelanie, úspechy, majetky, status, naše takzvané „všetko“ sa v lepšom prípade scvrknú na jednu posteľ. Na jednu posteľ, čistú plienku, vlhčené utierky na nočnom stolíku a umelohmotný pohár s náustkom, z akého zvyknú piť batoľatá.
No nech sa bude diať v našom mikrosvete a v plienke čokoľvek, to fyzické by vďaka tomu, že sme ľudia, nemuselo byť to podstatné. Oveľa dôležitejšie sú podľa doktora Byocka tie „štyri kľúče k životu“, čím má na mysli štyri kľúčové vety. Keďže je vraj užitočné si ich pripomínať, poďme na to: Prosím, odpusť mi. Odpúšťam ti. Ďakujem ti. Mám ťa rád/-da.
Prosté, ale mnohým z nás by uvedené slová smerom k niektorým osobám sotva prekĺzli cez zuby. Doktor Byock však uvádza mnoho kazuistík zo svojej bohatej lekárskej praxe, keď bol svedkom, ako tieto jednoduché vety prispeli k dobrému zavŕšeniu pozemskej púte aj tých povedzme menej obľúbených ľudí, prípadne priniesli katarziu aj tým, ktorí tu zatiaľ ostali.
Život nie je dlhý. Ani čas v plienkach nezvykne byť. Zrazu situácia naberie spád a už sa lúčime. Skúsenosti doktora Byocka môžu byť cennou pomôckou, ako oddeliť podstatné od nepodstatného, odčleniť malichernosti a spoznať v dôvodoch na zlosť často len banálne zranenia ega.
Na konci dňa ostáva len ľudskosť, túžba po prijatí, krehkosť a, pochopiteľne, trpká pominuteľnosť. Ira Byock je nesmierne inšpiratívny rozprávač!
