Autor je šéfredaktorom českého denníka Právo
Vždy mierny český premiér Petr Fiala povedal tónom, v ktorom bolo znateľné pre neho nezvyčajné rozhorčenie: „Moje názory sú dlhodobo známe a je jasné, že sú presne opačné, než prezentoval Robert Fico.“ Pozor, v česko-slovenských vzťahoch po dlhom čase zahrmelo a logika udalostí napovedá, že prídu ďalšie hromy a blesky.
Fiala hovoril o podpore Ukrajiny a posledných výrokoch Roberta Fica o „falošnom démonizovaní prezidenta Putina“, o „vyčíňaní ukrajinských neonacistov“ ako príčine vojny, o pláne EÚ podporovať vzájomné zabíjanie Slovanov a tiež o nutnosti, aby EÚ poskytla Rusku namiesto plánu zabíjania plán mieru, ktorý bude „výhodný pre obe krajiny“.
Keby toto niekto vykrikoval na demonštrácii na Václavskom námestí – ale také názory nehlásajú ani českí extrémisti – asi by ho zobrali policajti (a po podaní vysvetlenia zase pustili).
Fiala v pondelok pred rokovaním V4 v Prahe tiež pripomenul, že nekomentoval, keď sa Fico rozhodol klásť kvety na hrob československého prezidenta Gustáva Husáka.
„Teraz si to komentár vyžaduje. Všetci si prajeme mier, ale k mieru je jediná cesta, že zabránime agresorovi, aby naplnil svoje ciele. Nebudeme ustupovať nespravodlivosti, agresívnej vojne, zlu, ale pomôžeme sa brániť tým, ktorí sú nespravodlivo napádaní,“ povedal prísne český premiér, ktorý bol v Kyjeve osobne podporiť Ukrajincov už devätnásty deň po začiatku ruskej agresie.
Politici v Prahe začali hovoriť o Ficovi ako o bezpečnostnom riziku pre Českú republiku, o klesajúcej ochote deliť sa so Slovenskom citlivé informácie...
Poľský premiér Donald Tusk povedal, že ho Ficove reči šokovali. Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, reakcia Petra Fialu bola oveľa tvrdšia.
Po rokovaní premiérov V4 hovoril slovenský predseda vlády ako oportunista a český ako hostiteľ. Prvý povedal, že utorkový summit v Paríži bol veľmi bojový, nehovorilo sa vôbec o mieri. Druhý kontroval, že priebeh vidí úplne inak - rokovalo sa aj o vojenskej podpore Ukrajiny, lebo iba tá vedie k mieru.
Únava v najhoršej chvíli
Všetky seriózne analýzy dva roky od začatia ruskej agresie na Ukrajinu predpovedajú, že vojna bude aj o rok, najskôr aj o dva, konca nevidieť. Rok 2024 bude pre Ukrajinu kritický.
A o konci bojov rozhodne schopnosť demokratických krajín podporovať Ukrajinu, inými slovami odhodlanosť a vôľa voličov pre takú pomoc - vojenskú, ekonomickú, napríklad aj na úkor domáceho pohodlia.
Ukrajine chýbajú niektoré zbrane zo Západu, munícia a tiež muži na fronte, zatiaľ čo Rusko prešlo na vojnovú ekonomiku, zlepšilo vojenskú taktiku a je schopné dopĺňať stavy.
Prieskum think-tanku Európska rada pre zahraničné vzťahy v januári ukázal, že si teraz len desať percent Európanov myslí, že Ukrajina vo vojne vyhrá (v Poľsku 17 percent, v Maďarsku len 4, na Slovensku a v Česku sa prieskumníci nepýtali).
Únava prichádza pre napadnutú krajinu v najhoršej chvíli. A v tej prehovoril premiér suverénneho štátu, člena NATO a EÚ ako servilný ruský propagandista. Na to sa nezabúda.
Priateľ môjho nepriateľa
Poľsko, Česko aj Slovensko do Fica držali jasný postoj k agresii, ktorý vychádzal z obrany vlastných záujmov: všestranná podpora Ukrajiny a odstrašenie Ruska sú existenčne nevyhnutné.
„Dva roky ukrajinského hrdinstva, dva roky ruského barbarstva. Dva roky hanby tých, ktorí zostávajú ľahostajní,“ povedal v deň výročia ruskej agresie poľský premiér Donald Tusk. A dva roky odhodlanej pomoci - vojenskej, finančnej, logistickej, s miliónmi utečencov - zo strany Poľska a Česka.
V spomínanom prieskume vyšlo, že Poliaci silno zastávajú názor, že by Európa mala podporovať Ukrajinu, aby získala späť územia okupované Ruskom: priemer dvanástich skúmaných krajín bol 31 percent, Poľsko 47. Na otázku, čo by mala Európa robiť, ak nový prezident USA významne obmedzí pomoc Ukrajine, odpovedalo 31 percent Poliakov, že by mala zvýšiť pomoc (priemer 20, najviac Švédi 43 percent).
Je za tým tragická poľská historická skúsenosť s Ruskom, na podpore Ukrajiny sa zhodnú aj inak do krvi znepriatelená nová vláda Donalda Tuska a bývalá vládna garnitúra riadená Jaroslavom Kaczynským.
Prezident Andrzej Duda z Kaczynského tábora k výročiu povedal: „Podporovali sme, podporujeme a budeme podporovať Ukrajinu v boji za slobodu. Dnes je táto pomoc stále veľmi potrebná. Bez ohľadu na únavu z vojny. Slobodný svet nesmie Putinovi a Rusku dovoliť, aby zvíťazili.“
Pre Poliakov je to jasné: priateľ môjho nepriateľa je aj môj nepriateľ. „Dva roky hanby tých, ktorí zostávajú ľahostajní,“ hovorí Tusk. A Fico nie je ľahostajný, postavil sa na stranu vojnového zločinca z Kremľa. Tusk povedal už minulý týždeň: Ostentatívna podpora Vladimira Putina je pre nás vlastizradou.
Dokonca aj Babiš
Česko nebolo v uplynulých dvoch rokoch ani minútu ľahostajné. Prezident, vláda a v zásade aj opozícia podporujú Ukrajinu a nielen verbálne. Česká republika aktuálne vedie iniciatívu na zhromaždenie 1,5 miliardy dolárov (sumu zistil denník Financial Times), z ktorej by sa nakúpila munícia pre Ukrajinu v krajinách mimo Európy.
Prezident Petr Pavel na mníchovskej bezpečnostnej konferencii uviedol, že Česko má možnosť zohnať až 800-tisíc delostreleckých granátov, ktoré by sa na Ukrajinu mohli dostať v priebehu niekoľkých týždňov. Na pondelkovom summite o Ukrajine v Paríži sa k iniciatíve pripojilo podľa Fialu pätnásť krajín, holandský premiér Mark Rutte tam sľúbil príspevok sto miliónov eur.
Petr Pavel v sobotu na plnom Staromestskom námestí povedal, že podporovať Ukrajinu znamená podporovať svoju vlastnú bezpečnosť a zabrániť tomu, aby zvíťazilo videnie sveta ruského prezidenta Vladimira Putina.
Názory verejnosti sú vlažnejšie: viac ako dve tretiny Čechov sú za rýchle ukončenie vojny na Ukrajine aj za cenu, že Rusko by získalo časť ukrajinských území (prieskum agentúry STEM z januára). Väčšina ľudí v Česku však naďalej označuje Rusko za jednoznačného vinníka vojny a schvaľuje pobyt ukrajinských utečencov v Česku.
Čo je dôležité, aj Andrej Babiš vyjadril podporu Ukrajine: „Statočne sa bráni a ja verím, že sa vďaka pomoci Západu ubráni. A dúfam, že sa to stane čoskoro.“
Robert Fico vyzerá pohľadom z Pražského hradu, zo Strakovej akadémie a dokonca aj zo sídla Agrofertu v pražskom Chodove ako toxický putinovec.
Egoista Orbán
Maďari sú zvláštny prípad. Podľa európskeho prieskumu najmenej veria vo víťazstvo Ukrajiny, najmenej podporujú napadnutú krajinu, aby získala späť okupované územia (16 percent, Európa 31, najviac Švédsko 50).
Ale to nie je únava z vojny. To je Viktor Orbán, takmer neobmedzený vládca Maďarska už dlhých štrnásť rokov. Je silným hráčom v Európe, čo dopustila Európska ľudová strana, ktorej roky dodával pekných dvanásť až štrnásť europoslancov. Teraz už je to „len“ sólový vydierač. Bezškrupulózny, závislý od európskych miliárd, odhodlaný zobchodovať čokoľvek.
Ale Maďari práve teraz odsúhlasili vstup Švédska do NATO. Neskoro, ale odsúhlasili, práve v čase, keď sa Fico primkol k vojnovému zločincovi Putinovi a ponížil Slovensko.
To je poučná situácia: Orbán je bezohľadný hráč, ktorý ide za mocou cez mŕtvoly, a nejaký priemerný mafián nemôže byť jeho váženým partnerom ani na summite, ani v gambite s Putinom. Len užitočným idiotom.
Napriek predvolebným vyhláseniam slovenský premiér pri hlasovaní v Bruseli zatiaľ vždy Ukrajinu podporil. Dôležité sú činy, nie slová, písali niektorí komentátori. Ficove klamstvá sú predsa určené len domácemu publiku.
Lenže práve teraz sa niečo zmenilo. Na časti frontu Ukrajina ustupuje, už stratila desaťtisíce vojakov, má mnoho civilných obetí, Rusko na jej území pácha vojnové zločiny, unáša ukrajinské deti, podpora zo Západu viazne. Ukrajina je v defenzíve a čaká ju kritický rok. A v tejto chvíli premiér susednej krajiny hovorí o tupých prejavoch, „ako Ukrajina bojuje za slobodu a nezávislosť Slovenska“.
Po vojne sa môže Slovensku stať, že sa ocitne v regióne v izolácii a tiež bez šance podieľať sa významnejšie na obnove Ukrajiny: Poľsko bude po skúsenosti s Ficom v zásadnej otázke bezpečnosti veľmi opatrné, Česko ostražité, suverénna Ukrajina kruto poučená. Orbánovo Maďarsko aj naďalej čisto egoistické.
„Fico sa postavil na obranu Putina,“ napísala agentúra Unian. Preložené: keď sme potrebovali najviac pomôcť, Fico nám bodol dýku do chrbta.
