Autorka je režisérka
„Prišiel som vtedy po niekoľkých rokoch naspäť na Slovensko a nejaký čas som si to naozaj užíval. Ten prístup čašníkov, predavačiek, úradníčok, zdravotníkov. Tu sa nikto nepretvaruje. Všetci sú takí, akí sú. Väčšinou dosť protivní. Jednoducho Slováci. A z rovnakého dôvodu mám rád mačky,“ povedal Ferko Gyarfáš a my sme sa rozosmiali.
Sedeli sme okolo stola na stretnutí bývalej redakcie legendárneho inzinu a rozoberali sme už zlaté staré časy, chat GPT, tetovania, rukolu, Austráliu, amarouny, fotografovanie, kolektívne vedomie, diéty a choroby. Bezútešnosť sa objavila až pri politike, a tak sme si vydýchli, keď prišli konečne do reči mačky.
Boli témou takmer univerzálnou. Lebo sme sa cez ne okľukou dozvedeli veľa o krajine, ľuďoch aj našich zajtrajškoch.
Milí rodičia, je mi ľúto, ale už sa neuvidíme
Mačku má doma každý piaty obyvateľ Slovenska. Polovica ľudí u nás mačky neznáša alebo aspoň nemá rada. Každá šiesta mačka sa volá Micka. Každá jedenásta Cicka. Kocúry na Slovensku sa volajú väčšinou Muro alebo Garfield. Toľko sa aspoň zistilo v prieskume z roku 2021.
Pre mňa je zaujímavé, že trendom je zvyšujúci sa počet mačiek a tiež moje súkromné zistenie, že keď aj mačky neznášate, neznamená to, že časom vplyvom okolností nezmeníte názor. Lebo k mačke sa väčšina ľudí nedostane tak, že sa jedného dňa rozhodne nejakú si zaobstarať. Mačka sa vám jednoducho prihodí a vy si ju obľúbite.
Deväťročné dievčatko zavolalo domov rodičom: „Mami, ja viem, že si povedala, k nám domov nemôže prísť žiadna mačka. Je mi ľúto, že sa už nikdy neuvidíme, lebo vás mám s tatinkom veľmi rada. Ale ja som našla tri mačiatka, ktoré nemajú nikoho, iba mňa a ja ich nemôžem opustiť.“ Pointu príbehu nie je ťažké si domyslieť. Mačiatka vypiplané, protimačacia domácnosť zmenená na promačaciu.
„Prežívala som ťažké obdobie smútku a straty a zrazu sa mi zdalo, že keby som mala doma mačku, ktorú by som mohla pohladiť, bolo by mi ľahšie,“ povedala mladá žena. „Ten kocúrik bol však plachý, najviac času trávil pod posteľou. Niekto mi poradil, že mu je možno smutno. Tak som priniesla druhú mačku. Takže boli pod posteľou dvaja. Potom nová mačka nedopatrením vyskočila z balkóna. Hľadala som ju celú noc a potom ďalšie dva dni, vylepovala som plagátiky, všetko úplne zbytočne. Kocúr definitívne pod posteľou. Doniesla som tretiu mačku. A po mesiaci sa mi ozvala nejaká slečna z vedľajšej bytovky, že mačku zodpovedajúcu môjmu opisu videla krčiť sa vystresovane vedľa kontajnerov. Od toho pobytu vonku je veľmi prítulná a naučila to aj tých ďalších dvoch. Keď prídem domov a som unavená, obložia ma svojou mačacou láskou a je mi dobre.“
„Zabrzdili sme tesne pred tou kôpkou špinavých čiernych chlpov uprostred cesty. Vyzeralo, že ho už niekto pred nami zrazil, ale mača bolo ešte živé. No na smrť vysilené,“ povedala moja sestra. Vtedy s tým mačaťom prišla k nám.
Dali sme mu jesť, umyli ho z hrubej špiny a vymýšľali mu meno. Ja som navrhovala, že by sa mohlo volať Partizánka, pretože v ten deň bolo práve výročie Povstania, ale Soňa povedala, že sa bude volať Šťastenka. A že si ho vezme, lebo má doma iba štyri mačky.
Mimochodom, každý sedemnásty obyvateľ Slovenska má doma dve alebo viac mačiek. A to sú tí naozajstní znalci.
„Mačky sú, rovnako ako ľudia, rôzne,“ povedala mi kedysi dávno sestra, keď som sa pozastavovala nad obrovským mačacím exkrementom na našom trávniku. Vtedy sme ešte nemali vlastnú mačku, len občas to smradľavé čosi ako teritoriálny odkaz od nejakej šelmy zo susedstva.
„Mačky sú inteligentné aj hlúpe, slušné aj neslušné, čistotné aj špindíry, priateľské aj sociopatky.“
Mačky sú rôzne aj zameraním. Sú lovkyne, horolezkyne, liečiteľky, knižné editorky, televízne maniačky, milovníčky klbiek aj kníh. Sú tiché aj hlučné, maznáčky aj netýkavky. Existujú mačky stolové aj mačky, ktoré chodia s ľuďmi na prechádzku a držia sa pri nohe ako dobre vychovaný doberman. Nie preto, že by tak boli vycvičené, ale preto, že to tak samy chcú.
Pre mňa je vlastne najzaujímavejšie to, akým spôsobom menia mačky ľudí a akým ľudia mačky.
Veľa rizika, málo vytrvalosti
O toxoplazmóze som sa prvýkrát dozvedela pred rokmi, keď som sa v príručke pre budúce matky dočítala, že ak ste tehotná alebo to plánujete, nejedzte surové mäso ani zle očistenú zeleninu a hlavne to nebuďte vy, kto čistí mačací záchod.
Lebo toxoplazmóza je ochorenie, ktoré väčšina nakazených absolvuje bez toho, aby o tom vedeli, no pre vyvíjajúce sa dieťa alebo pre niekoho s poruchou imunity môže mať fatálne následky. Toxoplazmóza sa však v posledných rokoch dostala na titulky novín z iného dôvodu.
