Autorka je sociologička
O tri mesiace čakajú všetky členské štáty Európskej únie voľby do Európskeho parlamentu, jedinej priamo volenej európskej inštitúcie. Nárast popularity nacionalistických a radikálnych pravicových strán po celom kontinente vyvoláva obavy, že zloženie europarlamentu sa môže odkloniť od jasnej prevahy silných proeuropských frakcií v prospech eurokritických, euroskeptických až celkom protieurópskych skupín.
Slabou útechou síce môže byť fakt, že podobné obavy panovali aj pred piatimi rokmi, ale nakoniec možno práve ony viedli k volebnej mobilizácii proeurópskych prostredí a dokonca po dvadsiatich rokoch aj k nárastu priemernej volebnej účasti. Vstúpime začiatkom júna do tej istej rieky?
Nechcú meniť politiku, len vyhrať voľby
Verím, že áno. Isté varovanie však vyplýva z inej povahy súčasného euroskepticizmu, ktorý je dnes oveľa „rozptýlenejší“, menej uchopiteľný a najmä – stal sa stabilnou rétorickou výbavou populistov. A oni neponúkajú vecnú kritiku EÚ ani nestoja na barikádach žiadajúc exit svojich krajín, ani nechcú zásadne meniť európske politiky či procesy.
Chcú vyhrať voľby a podrýpavanie „Bruselu“ je na to vhodný komunikačný inštrument. Akademická literatúra pomenovala tento fenomén „nejednoznačný“ (equivocal) euroskepticizmus, ktorý ponúka populistom strategické výhody. Môžu pružne reagovať, byť chameleónski, lavírovať medzi tvrdším či mäkším euroskepticizmom, čo robí takéto strany vzhľadom na stále rastúcu politizáciu európskej agendy atraktívnymi pre voličov i potenciálnych spojencov.
A čo Slovensko?
Z hľadiska vnímania členstva krajiny v EÚ opäť čelíme prevládajúcemu politickému diskurzu, ktorý na jednej strane deklaruje, že veď EÚ je v zásade dobrá vec. Na druhej strane však koaliční politici pri každej príležitosti hovoria o (zlom) „Západe“, ktorý je mimo nás, nie sme jeho súčasťou. EÚ je pre nich len proxy na vyvolávanie protizápadných nálad a sýtenie protizápadných konšpirácií. Ako ukázal nedávny výskum Sociologického ústavu SAV, v rámci V4 hráme v tejto disciplíne prím.
My a oni
Vidím však ešte iný aspekt protizápadného sentimentu časti slovenskej verejnosti – pocit druhoradosti, podriadenosti voči EÚ, respektíve Bruselu. Poukázal naň výskum Inštitútu pre verejné otázky o vnímaní vzťahu medzi EÚ a V4.
Na Slovensku si asi pätina ľudí (v Maďarsku a Poľsku až okolo 30 percent) myslí, že tieto vzťahy sú zlé. Takúto odpoveď väčšinovo uvádzajú práve tí, ktorí členstvo svojich krajín vnímajú negatívne. Odpovede na otvorenú otázku „prečo to tak je?“ hovoria jasnou rečou.
Tu je niekoľko ukážok: „Neberú nás ako rovnocenných partnerov“, „Sme ako štáty druhej kategórie“, „Brusel presadzuje svoju vôľu“, „Brusel sa domnieva, že východná Európa je menejcenná a môže ju komandovať“, „Diktát EÚ jednotlivým krajinám V4“, „Zneužívajú našu dobrotu“, „Nemajú nás radi“, „EÚ tieto krajiny ochudobnila“ a pod.
V autentických vyjadreniach týchto respondentov sa zrkadlí rétorika ich obľúbených politikov. Euroskepticizmus na slovenský spôsob – zlý Západ, ktorý nás nerešpektuje, nielenže nás podceňuje, ešte nás aj využíva.
Ale nie sme náhodou jeho súčasťou? A nie je táto rétorika cestou k tomu, ako si piatykrát zopakovať celoeurópsky rekord v neúčasti na európskych voľbách?
