SME

Ústavný súd nemusí nečinne a bezmocne skloniť hlavu

Vo vzťahu k inštitúciám EÚ Slovensko potrebuje konštruktívny dialóg.

Prezidentka Čaputová podá novelu Trestného zákona na Ústavný súdPrezidentka Čaputová podá novelu Trestného zákona na Ústavný súd (Zdroj: SME/Jozef Jakubčo)

Autor je bývalý sudca Súdneho dvora EÚ

Základná ústavná otázka, ktorá vznikla po napadnutí novely Trestného zákona prezidentkou pred Ústavným súdom, spočíva v tom, či Ústavný súd musí nečinne a bezmocne skloniť hlavu pred nevyhlásením zákona v Zbierke zákonov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na vyhlásenie zákona stále plynú zákonné lehoty v dispozícii predsedu parlamentu a ministra spravodlivosti. Otázka teda je, či ÚS musí v dôsledku nevyhlásenia odmietnuť pozastavenie účinnosti tohto zákona, hoci rozhodnutie o takomto pozastavení účinnosti spadá do ochrany ústavnosti (za ktorú podľa ústavy zodpovedá s právom posledného slova) a či ak také rozhodnutie nevydá, napadnutý Trestný zákon nadobudne účinnosť s reálnym rizikom vzniku vážneho nenapraviteľného následku.

SkryťVypnúť reklamu

Odpoviem hneď, že nemusí. Prečo si to myslím?

Prečo posúvajú vyhlásenie zákona

Po prvé, Ústava Slovenskej republiky rozlišuje v rámci deľby moci situácie, ktoré spadajú do rozsahu zvrchovanej pôsobnosti orgánov zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, od tých, ktoré do tohto ich rozsahu už nespadajú.

Tak napríklad do zvrchovanej pôsobnosti zákonodarnej moci, teda Národnej rady, spadá uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a do zvrchovanej pôsobnosti vlády ako výkonnej moci patrí rozhodovanie o návrhoch zákonov, vydávanie nariadení na ich vykonanie, rozhodovanie o programe vlády atď.

Do zvrchovanej pôsobnosti Ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu zase patrí ochrana ústavnosti a v rámci nej napríklad rozhodovanie o súlade zákonov s ústavou s oprávnením pozastaviť ich účinnosť, „ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok“ (článok 125, ods.2).

SkryťVypnúť reklamu

Základným významom pojmu „zvrchovaná pôsobnosť“ je, že jednotlivé zložky moci si v rámci ustanovenej deľby moci do tejto pôsobnosti nezasahujú, inak porušujú ústavu.

Zákon nadobúda platnosť vyhlásením v Zbierke zákonov, pre ktoré je stanovená lehota – ňou disponuje minister spravodlivosti v súčinnosti s predsedom Národnej rady. Zákon je v tom čase už definitívne daný, zákonodarná a výkonná moc s ním už nemôžu disponovať, ako to môžu robiť pri návrhu zákona.

Postup vo fáze medzi prijatím zákona a jeho vyhlásením v Zbierke zákonov už teda nespadá do zvrchovanej pôsobnosti, ktorú ústava priznáva zákonodarnej a výkonnej moci, keď obsahom tohto postupu je len plnenie úloh administratívnej povahy alebo výkon technických funkcií.

Spôsob, ktorým ústava určuje vyhlasovanie zákonov, platí aj pre vyhlasovanie rozhodnutí Ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov (článok 125, ods. 6). Ústavný súd teda nemá pod kontrolou vyhlásenie svojho rozhodnutia.

SkryťVypnúť reklamu

V kontexte napadnutého Trestného zákona je kľúčovou okolnosťou deň jeho účinnosti, ktorú Národná rada nespojila, i keď mohla, s dňom jeho vyhlásenia. No na základe času, ktorý od jeho prijatia 8. februára doteraz už uplynul, ako aj z vágnych dôvodov a vyhýbavých vyjadrení predsedu parlamentu a ministra spravodlivosti možno bez váhania usúdiť, že všetko sa pri tomto ich postupe robí pre to, aby deň vyhlásenia napadnutého Trestného zákona prakticky splynul s dňom jeho účinnosti, ktorý pripadá na 15. marca.

Je to zásah do zvrchovanej pôsobnosti ÚS

Takto chápaná deľba moci však zasahuje do podstaty zvrchovanej pôsobnosti Ústavného súdu, keďže mu vymedzuje úlohu bezmocného diváka ústavnej hry, ktorú s ním rozohrali ostatné dve moci. Zrejme vychádzali z názoru, že pred nadobudnutím platnosti napadnutého Trestného zákona Ústavný súd ani ako najvyšší reprezentant tretej moci v štáte nemá na tieto dve moci dosah, a teda proti prijatému zákonu, pokiaľ ide o jeho stanovenú účinnosť, nič nezmôže.

SkryťVypnúť reklamu

V kontexte napadnutého Trestného zákona to konkrétne znamená, že jednoduché uplynutie lehôt stanovených na jeho vyhlásenie v Zbierke zákonov pripraví Ústavný súd pri ochrane ústavnosti o jeho zvrchovanú ústavnú právomoc pozastaviť účinnosť tohto zákona. Podľa môjho názoru naša ústava takéto narušenie deľby moci nepripúšťa.

Ústava Slovenskej republiky je súdržný celok, a treba preto vychádzať z toho, že v jej obsahu nie sú žiadne navzájom si odporujúce ustanovenia. Ustanovenia článkov 125 ods. 2 a 6 ústavy týkajúce sa vyhlasovania rozhodnutia Ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov sa však do takéhoto rozporu dostávajú pri ich doslovnom gramatickom výklade. Preto sa pri týchto ustanoveniach nemožno uspokojiť len s týmto typom výkladu, ale treba použiť aj ďalšie všeobecne uznávané výkladové pravidlá.

SkryťVypnúť reklamu

Pokiaľ ide o cieľ článku 125 ods. 2 ústavy, dôvodová správa uvádza, že rozhodnutie Ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu musí byť schopné „zabezpečiť odstránenie negatívnych dôsledkov, ktoré prináša uplatňovanie právneho predpisu až do dňa, v ktorom Ústavný súd právoplatne rozhodne o jeho protiústavnosti“.

Pokiaľ ide o odsek 6 tohto článku, hoci toto ustanovenie spája rozhodnutie o pozastavení účinnosti s jeho publikovaním v Zbierke zákonov, nič v jeho znení však nenasvedčuje tomu, že tým normotvorca Ústavy SR chcel obmedziť uvedený cieľ „zabezpečiť odstránenie negatívnych dôsledkov“ zákona ustanovený v predchádzajúcom odseku.

Inými slovami, zo spôsobu publikovania v Zbierke zákonov nemožno vyvodzovať, že normotvorca ústavy pri úprave tohto spôsobu sledoval cieľ zasiahnuť do efektívnosti rozhodovania Ústavného súdu o pozastavení účinnosti zákona.

SkryťVypnúť reklamu

Z kontextového a teleologického výkladu týchto ustanovení teda vyplýva, že pri pozastavení účinnosti zákona ústava v ničom neupustila od účinnej a efektívnej ochrany ústavnosti v súlade so zásadami právneho štátu.

Táto vnútorná koherencia článku 125 Ústavy SR vyplýva aj z bežného významu pojmu „iný vážny nenapraviteľný následok“ použitého pri tretej alternatíve pozastavenia účinnosti.

Ak je totiž ústavným cieľom rozhodnutia o pozastavení účinnosti vyhnúť sa „nenapraviteľnému následku“, nemôže nastať situácia v súlade s ústavou, ktorá by Ústavnému súdu mohla zabrániť efektívne pozastaviť účinnosť napadnutého zákona, s ktorého účinnosťou takýto nenapraviteľný následok vzniká, ešte pred nadobudnutím jeho platnosti.

Ústavný súd môže pozastaviť účinnosť aj dnes

V prípade napadnutého Trestného zákona po pripustení jeho účinnosti, hoci len na jeden deň, takýto nenapraviteľný následok vzniká z dôvodu zavádzania podstatne kratších premlčacích lehôt týkajúcich sa zániku trestnosti a podstatne miernejších trestov za trestné činy korupcie a rôzne ekonomické podvody.

SkryťVypnúť reklamu

Ústavný súd preto nemusí nečinne a bezmocne skloniť hlavu pred nevyhlásením Trestného zákona v Zbierke zákonov a môže pozastaviť jeho účinnosť, hoci aj dnes.

Po druhé, pri napadnutom Trestnom zákone musí ísť o „vážny“ nenapraviteľný následok. Inými slovami, podľa našej ústavy nemôže ísť o akýkoľvek nenapraviteľný následok, ale len o taký, ktorý dosahuje istý stupeň závažnosti.

Možno by teraz stačilo len opísať stav veci, ktorý napadnutý Trestný zákon vnáša do nášho právneho poriadku, a na jeho základe konštatovať, že demokracia a právny štát nemôžu „žiť“ s netrestanou, respektíve len symbolicky trestanou korupciou a netrestaním rôznych podvodov. Niekto by však mohol namietať, že zmierňovanie trestov nemôže ako problém spadať do ochrany ústavnosti, ktorú zabezpečuje Ústavný súd, keďže ide o otázku týkajúcu sa trestnej politiky vlády, ktorá pri nej musí reagovať na príslušný vývoj kriminality v spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu

V článku 86 písm. i) ústavy sa pripúšťa zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j), ak odporuje princípom demokratického a právneho štátu. Pri tomto rozhodnutí ide aj o situáciu, keď prezident „zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní“.

Ústava takto výslovne predpokladá, že ex post zmierňovanie trestov uložených v trestnom konaní môže odporovať princípom demokratického a právneho štátu, ktoré sú zakotvené v jej prvom článku. Nemožno preto pochybovať, že problematika zmierňovania trestov ako taká spadá do vecného rozsahu ústavy.

Pri trestnej novele ide o zásadné menenie doterajšieho statusu quo, čo len zvyšuje potrebu preventívneho pozastavenia jej účinnosti Ústavným súdom.

Navyše tým, že ústava túto špecifickú otázku trestnej politiky výslovne spája s princípmi demokratického a právneho štátu, považuje ju za natoľko závažnú, že ju nemôže logicky ponechať mimo ochrany ústavnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Ústava nám vlastne v tejto súvislosti pripomína, že demokracia je takmer synonymom slobody a právny štát synonymom bezpečnosti.

Existuje nakoniec ešte tretí dôvod, ktorý by mal tiež priviesť Ústavný súd k pozastaveniu účinnosti napadnutého Trestného zákona.

Prečo Ústavný súd musí pozastaviť účinnosť

Z priebehu prijímania napadnutej novely Trestného zákona počas rozpravy o jej návrhu v Národnej rade nemôže byť sporné, že obsahuje časti, v ktorých sa uplatňuje právo Únie, preto sa treba aj pri ňom krátko pristaviť.

Podľa principiálnej judikatúry Súdneho dvora článok 325 ZFEÚ ukladá členským štátom povinnosť bojovať proti protiprávnym konaniam poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom odstrašujúcich a účinných opatrení a osobitne im ukladá povinnosť prijať rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy.

SkryťVypnúť reklamu

Nie je jasné, či slovné spojenie „rovnaké opatrenia..., aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy“ má svoju relevanciu aj vtedy, keď je štandard trestania trestných činov korupcie a rôznych ekonomických podvodov v členskom štáte veľmi nízky a zároveň aj hlboko pod úrovňou zodpovedajúcou odstrašujúcim a účinným opatreniam, aká sa vyžaduje v celej Únii.

Už som sa o tomto štandarde, pokiaľ ide o napadnutú Trestnú novelu, vyjadril, takže mi v tejto súvislosti zostáva len pripomenúť dve veci.

Je to jednak skutočnosť, že sa Súdny dvor k nízkej úrovni trestania uvedených trestných činov a k jej relevancii v práve Únie nemal ešte príležitosť jasne vyjadriť, jednak povinnosť Ústavného súdu položiť Súdnemu dvoru príslušnú prejudiciálnu otázku, ktorá mu podľa článku 267 ZFEÚ vzniká ako súdnemu orgánu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

SkryťVypnúť reklamu

Nevyhnutnou podmienkou takéhoto postupu však je, že Ústavný súd zabezpečí potrebné procesné podmienky pre úplnú efektívnosť svojho budúceho konečného rozhodnutia. Inými slovami, že pozastaví účinnosť napadnutej trestnej novely až do rozhodnutia Súdneho dvora a preukáže vo vzťahu k nemu tento typ konštruktívneho dialógu, na ktorý v minulosti už niekoľkokrát pristúpil.

Práve takýto dialóg, a nie silovú konfrontáciu Slovensko teraz najviac potrebuje vo vzťahu k inštitúciám Európskej únie.

Ústavný súd Slovenskej republiky

Súvisiace témy: Trestný zákon
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Komerčné články

  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  2. Ako pripraviť motorku na sezónu: Rady pre bezpečnú jazdu
  3. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  6. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  7. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  8. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  1. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako pripraviť motorku na sezónu: Rady pre bezpečnú jazdu
  4. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  5. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  6. Emma Tekelyová a tvorenie na jarné dni a Veľkú noc
  7. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  8. Spoločnosti BILLA záleží na zdravých očiach detí
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 10 997
  2. AI o nej píše, že je symbolom odvahy. Kvôli jedinému protestu 8 950
  3. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 6 823
  4. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 6 445
  5. Slovenskí milionári minulý rok bohatli rekordným tempom 6 344
  6. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 6 251
  7. Nevšedný ostrov. Ischia priťahuje pozornosť čoraz viac turistov 5 116
  8. Za 2 dni si vybralo dovolenku viac než 2000 Slovákov 4 434
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Rudolf Huliak a nový minister životného prostredia Tomáš Taraba.

Firma, ktorú vedie brat Rudolfa Huliaka, nezískala milióny z plánu obnovy.


9
Advokát David Lindtner na súde zastupoval aj stíhaného extrémistu Daniela Bombica.

Bývalý člen sýkorovcov na súde vypovedal o údajnom podplácaní.


8
Roman Antal pri predstavovaní projektu Veža snov na Štrbskom Plese v roku 2019.

Roman Antal uteká pred veriteľmi.


2
Peter Tkačenko.

Peter Tkačenko odpovedá na komentár Jakuba Fila.


15

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz

Nadšenie v Pekingu z Muskových čistiek nebude malé


3

Kreslí Rosie Naive Art.


Rosie Babicová 1
Tridsaťpäťročný veterán Rustam Altyjev vo februári tohto roka opití umlátil kladivom ženu (86 rokov) a jej syxna (52) v dedinke v Permskom kraji.

Ruskí navrátlici z frontu vraždia, mučia a týrajú. Beztrestne. Veď sú hrdinovia.


7
Peter Tkačenko.

Peter Tkačenko odpovedá na komentár Jakuba Fila.


15
  1. Elena Antalová: Peter Tkačenko, blahoželám
  2. Pavol Burda: Populizmus – novodobý druh politickej slintačky
  3. Vladimír Bojničan: Bratia, už nás nezastavia – výzva všetkým, ktorým to ešte myslí!
  4. Ivan Mlynár: Koniec zaháľky, cena ktorú platíme za Ficove lži je luxusnou pascou.
  5. Anton Kaiser: 100 rokov organizovanej turistiky XXXVIII.
  6. Adriana Boysová: Život po živote
  7. Štefan Šturdzík: Čachtický hrad.
  8. Daniel Bíro: Umelá inteligencia začína byť súčasťou našich životov v čoraz väčšej miere. Kde sa s ňou môžeme stretnúť?
  1. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 53 259
  2. Ján Šeďo: Stalo sa to včera na "urgente". 42 104
  3. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 26 001
  4. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 17 495
  5. Karol Galek: Fico odovzdal Slovenské elektrárne českým finančným žralokom 9 898
  6. Ján Valchár: Domáca sviňa za milión Eur a ako nesexovať päťkrát denne 8 356
  7. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 7 362
  8. Miroslav Ferkl: Atentátnik Fico s vedrom 5 752
  1. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente.
  2. Tupou Ceruzou: Spravodlivosť pre všetkých
  3. Jiří Ščobák: Ako vybrať dobrého finančného sprostredkovateľa? Ako identifikovať šmejda?
  4. Radko Mačuha: Čo je zvrátenejšie, vracať na plátno, alebo posielať mládež na smrť ?
  5. Radko Mačuha: Premiér Fico v Amerike nevybavil nič.
  6. Tupou Ceruzou: Doživotná renta
  7. Karol Galek: Fico odovzdal Slovenské elektrárne českým finančným žralokom
  8. Radko Mačuha: J&T postavte planetárium M.R. Štefánika.
SkryťZatvoriť reklamu