Keď Pellegrini predáva hrnce (komentár)

Programátorský génius John Carmack vzhľadom na svoje priekopnícke úspechy na poli trojrozmerných strieľačiek vraj kedysi prehodil, že boh by ho mal žalovať za porušenie autorských práv na realitu. V tomto duchu by mohol Tibor Rostas žalovať Petra Pellegriniho, že neoprávnene používa jeho patent na mlčanie.

No dobre, nie je to úplne presné, naozaj to nie je tak, že by Pellegrini zanovito mlčal a nevydal ani hláska, veď všelikde všeličo rozpráva. Ale rozumieme si, problém je, že to nerozpráva tam, kde by ako kandidát mal – v kritických debatách, kde by čelil tlaku novinárov a protikandidátov.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Duel Korčoka s Pellegrinim možno vôbec nebude. Líder Hlasu odmieta jednu diskusiu za druhou Čítajte

Je to absurdné, zbabelé až hanebné a je dôležité, aby sa táto stratégia neukázala ako víťazná. Logicky nie je a nemôže byť sila, ktorá by ho fyzicky prinútila sadnúť si s konkurentmi do štúdia, ale tento model je svojím spôsobom „hacknutie“ systému: získať ústavnú funkciu a z jej výšky si robiť kampaň na inú.

Aby nebolo tých absurdít málo, tak Pellegrini sa v diskusiách objavuje, ale nie v tých „prezidentských“. Takže vystupuje ako predseda strany a parlamentu a popri tom forsíruje svoju prezidentský slovník a odkazy voličom.

Výsledok je preňho skvostný: povie si svoje, vzhľadom na absenciu skutočného súpera môže simulovať štátnický nadhľad a ostatných vykáže do priestoru, kde sa majú vybíjať medzi sebou. Debata s ostatnými potom nemá zmysel ani pre druhého favorita Ivana Korčoka a je vybavené.

Potom tá „kampaň“ vyzerá takto, teda ako šestáková imitácia skutočného politického zápasu. Také čosi je urážkou občana a demokratického systému. Svojím spôsobom je to podobné kverulantstvo a obchádzanie pravidiel, ktoré aj sám Pellegrini právom vyčíta lídrom schránkových politických strán.

Lenže hoci Pellegriniho môžeme dôvodne podozrievať z hocičoho, hypertrofovaná úcta k občanom a spravovaniu republiky ako veci verejnej medzi nimi nebudú. Takže kým bude mať pocit, že je táto stratégia účinná, nebude mať dôvod vzdávať sa jej.

Časť zodpovednosti nesú aj novinári, ktorí by nemali na Pellegriniho rozmary pristupovať, necelý mesiac pred voľbami už je vždy a všade v prvom rade prezidentský kandidát a tomu sa majú prispôsobiť pravidlá.

O úspechu jeho stratégie však napokon rozhodnú občania, ktorí teda budú hlasovať aj o tom, do akej miery je pre nich prípustné nechať sa urážať takýmto šmejdovskými metódami predavačov hrncov.

Demokracia má totiž početné nedostatky, ale v niečom funguje spoľahlivo: keď si ľudia vypýtajú urážky, dostanú ich.