Peter Čuroš je právnik VIA IURIS, Katarína Batková je riaditeľka VIA IURIS
Situácia po schválení noviel viacerých zákonov vrátane Trestného zákona a zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry sa vďaka odporu opozície, námestí a občianskej spoločnosti premenila zo „schválime si to za dva dni a nikto si nič nevšimne“ na niekoľkomesačný boj o to, či na Slovensku ešte máme aký-taký rešpekt k pravidlám právneho štátu.
Najskôr vláda predložila svoje návrhy v skrátenom legislatívnom konaní s argumentom, že treba okamžite zastaviť porušovanie ľudských práv, aby nakoniec nastavila lehotu účinnosti zákona až viac ako mesiac po jeho schválení. Inak povedané, pri predkladaní noviel už včera bolo neskoro a zrazu máme čas až do 15. marca. Ako sa ukazuje v tomto prípade, čas je relatívny a záleží na tom, kto ho na aký účel potrebuje.
Čo je platnosť a čo účinnosť
Vláda a parlamentná väčšina schválili v skrátenom konaní zákony, ktoré dramaticky novelizujú Trestný zákon, Trestný poriadok aj zákon o prokuratúre. Predseda vlády Robert Fico následne šesť dní čakal s podpisom a doručením návrhu do prezidentského paláca. Prezidentka Zuzana Čaputová podpísala schválený návrh zákona bez uplatnenia svojho práva veta, aby mohol byť zákon čím skôr poslaný predsedovi parlamentu na podpis a potom do Zbierky zákonov na vyhlásenie. Zároveň však podala návrh na Ústavný súd SR, aby preskúmal, či schválené zákony nie sú v rozpore s ústavou.
Na tomto mieste je vhodné spresniť, že právny poriadok rozoznáva dva pojmy týkajúce sa časovej pôsobnosti právneho predpisu – platnosť a účinnosť.
Platnosť je obdobie, počas ktorého sa my občania máme s textom právneho predpisu oboznámiť, aby sme vedeli, čo nás čaká a ako sa máme správať, keď nadobudne účinnosť. V praxi je to obdobie, počas ktorého je síce zákon vyhlásený v Zbierke zákonov, ale nemusíme sa ním ešte riadiť.
Účinnosť je obdobie, keď už vyhlásený a platný zákon musíme všetci dodržiavať. Schválené novely mimochodom ešte stále nie sú zverejnené v Zbierke zákonov, teda nie sú ani platné, a podľa všetkého stále ležia na stole predsedu parlamentu Petra Pellegriniho.
Ústavný súd konal expresne. Vo štvrtok, teda len deväť dní od doručenia prezidentkinho podania, rozhodol o pozastavení účinnosti niektorých bodov novely, ktoré sa týkajú znižovania trestných sadzieb a skracovania premlčacích lehôt. Uznesenie Ústavného súdu však nie je účinné včerajším rozhodnutím, ale stane sa tak až po jeho zverejnení v Zbierke zákonov.
To je zodpovednosť ministerstva spravodlivosti, ktoré má podľa zákona povinnosť zverejniť uznesenie Ústavného súdu do 15 dní. Ak Boris Susko dodrží zákon, uznesenie by malo byť zverejnené skôr, než novela trestných zákonov nadobudne účinnosť, teda pred 15. marcom.
Keby však ministerstvo z nejakého dôvodu so zverejnením uznesenia Ústavného súdu meškalo a novela Trestného zákona by nadobudla účinnosť čo i len na jeden deň, mnoho profilových káuz prominentných obžalovaných by bolo už navždy premlčaných.
Kde sme toto už videli?
Podobný prípad zneužitia práva sme už videli v roku 2015 v Poľsku. Parlamentné voľby do dolnej komory parlamentu sa v Poľsku konali 25. októbra 2015 a zvíťazila v nich strana Právo a spravodlivosť (PiS) Jarosława Kaczynského. Ešte pred týmito voľbami však predchádzajúca vláda pod vedením Občianskej platformy Donalda Tuska zmenila zákon o ústavnom tribunáli (poľský ústavný súd), aby mohla voliť sudcov ústavného súdu v predstihu, aj keď ich mandát ešte nevypršal.
Tak sa stalo, že Tuskova vláda zákonom z 25. júna 2015 zmenila možnosti voľby ústavných sudcov a zvolila piatich sudcov ústavného tribunálu, ktorých 8. októbra 2015 predložila prezidentovi na vymenovanie. Prezident Andrzej Duda ich však nevymenoval a prvým krokom novej Kaczynského vlády tak bola zmena zákona o ústavnom tribunáli a zvrátenie voľby ústavných sudcov predchádzajúcej Tuskovej vlády.
Urobili to tak, že 19. novembra 2015 prijali zmenu zákona upravujúcu voľbu ústavných sudcov a o osem dní neskôr už zastavili voľbu piatich sudcov, ktorých vybrala Tuskova vláda.
Ešte 30. novembra 2015 ústavný tribunál vydal mimoriadne predbežné opatrenie, aby sa všetky inštitúcie zdržali akéhokoľvek konania týkajúceho sa zmien v zákone z 25. júna a 19. novembra 2015, aby tým nezmarili konanie o prieskume ústavnosti.
Sejm však napriek opatreniu nominoval päť nových kandidátov, ktorí boli expresne zvolení 2. decembra 2015 a vymenovaní prezidentom za sudcov ústavného tribunálu na svitaní ďalšieho dňa, 3. decembra 2015, ešte predtým, ako stihol ústavný tribunál vyhlásiť rozhodnutie naplánované na ten istý deň.
Ústavný tribunál rozhodol, že zmeny zákona o ústavnom tribunáli tak z dielne Občianskej platformy v júni 2015, ako aj z dielne PiS v novembri 2015 boli protiústavné. Zásahmi do zákona o ústavnom tribunáli sa tribunál zaoberal viackrát. Jeho rozhodnutia z 9. marca 2016 a z 11. augusta 2016, ktorými vyhlásil zmeny v zákone za protiústavné, sa poľská vláda rozhodla nepublikovať v zbierke zákonov, a tak nenadobudli záväznosť.
Rozhodnutie z 9. marca 2016 sa v nadväznosti na neochotu poľskej vlády a ministerstva spravodlivosti rozhodli symbolicky publikovať občania, a to tak, že jeho znenie premietali verejne na stenu poľského úradu vlády. Konaním parlamentnej väčšiny pod vedením PiS vznikol chaos ohľadne toho, ktoré rozhodnutia sú platné a ktoré neplatné, a to nielen na vnútroštátnej úrovni, ale aj medzinárodnej.
Hrá sa o základné princípy právneho štátu
Teraz bude kľúčové, aby minister spravodlivosti dodržal svoju zákonnú povinnosť a zabezpečil včasné zverejnenie uznesenia Ústavného súdu v Zbierke zákonov.
Opak by znamenal, že vláda Roberta Fica definitívne prestala rešpektovať nielen základné princípy právneho štátu, ale už aj ústavu a ústavné orgány. Keby sme sa dostali do situácie, keď vláda nerešpektuje Ústavný súd, ako by sme mohli potom očakávať, že bude rešpektovať akékoľvek iné pravidlá, hranice či zákony?
