Z Košíc privialo do priateľských aj nepriateľských médií prevažne dobré správy. Sporu o tvár slovenskej demokracie však nie je ešte ani zďaleka koniec.
Najdôležitejšie je, že Ústavný súd stihol v pretekoch s časom odvrátiť riziko najhorších následkov – za predpokladu, že minister spravodlivosti Boris Susko sa nerozhodne pre protizákonné pokračovanie valca. No najčernejšie scenáre nechajme teraz bokom.
V rozbzučanom úli bolo možné dozvedieť sa, že Robert Fico je veľmi spokojný, čo je možno celkom prekvapujúca informácia. Asi by sa ľahšie rozumelo správe, že na Úrade vlády rozkopal troje dverí. Ak sa však naozaj veľmi bál kompletného pozastavenia účinnosti plus špeciálna prokuratúra má definitívne svoje dni zrátané, dá sa mu deklarovaná spokojnosť výnimočne veriť.
To neznamená, že sa nedopustil aj bohapustého tárania – najviac asi v smelej úvahe, že Ústavný súd validoval skrátené konanie. Nie je to pravda. Čo sa stalo, je „len“ predchádzanie „nenapraviteľnosti následkov“.
Súčasne Michal Šimečka zajasal, že „novela Trestného zákona je nielen nebezpečná, ale aj protiústavná“. Tam treba veľmi jasne povedať, že nič také Ústavný súd netvrdí a súladu noviel s ústavou sa ešte len bude venovať, súc odteraz v časovom komforte.
Zrušiť špeciálnu prokuratúru je, samozrejme, poľutovaniahodné, ale samotný úrad reagoval veľmi triezvo. V bode, ktorý sa ich týka, ani pozastavenie účinnosti neočakávali, lebo „existencia ÚŠP nemá ústavnoprávny rozmer“. A inak sú tiež spokojní – s časťami, kde sa pozastavujú skrátené premlčacie lehoty a znížené tresty.
Iste je všeobecne jasné, že zrušenie špeciálnej prokuratúry nenesie riziko nenapraviteľného následku. Keby sa – veľmi teoreticky – niekedy v budúcnosti Slovensku prihodil zákonodarca so skutočným záujmom o potláčanie „špeciálnej“ kriminality, bude si môcť vymyslieť úrad, aký sa mu len bude páčiť, a ešte ho aj ústavne lepšie zabetónovať pred milovníkmi epochy Dušana Kováčika. Lebo ďalšia evidentná skutočnosť je, že úrad v takej podobe, ktorý žiadne obžaloby nepodáva, len ich zametá pod koberec, by bol aj Fico nechal v pohode žiť. Lenže nikto nechce Ústavný súd, ktorý sa rozhoduje podľa takého kritéria.
Môžeme sa pokojne vrátiť do temnoty a hútať, či je Boris Susko schopný zvrhlosti, ktorá by ako jediná teraz mohla zabrániť presadeniu vôle ústavných sudcov: nepublikovať rozhodnutie v zbierke včas.
