Slová Macrona, že nevylučuje európskych vojakov na Ukrajine, zdvihli vlny kritiky a odsudzovania. Čo mu preskočilo? Chce odkloniť pozornosť od farmárskych štrajkov alebo upozorňovať na seba (aj) za cenu, že môže vyvolať tretiu svetovú vojnu?
Nie idiotsky a provokatívne na spôsob slovenského premiéra, ale Macrona zapreli všetci lídri, ktorí sa stali akože „podozrivými“. A po tom, čo prezidenta „opravil“ (len odmíňovanie a kyberútoky) jeden jeho minister, ani opatrné sympatie Pobaltia nekazia celkový dojem, že taký hazard ako vojaci na Ukrajine nemá Európa ani v päte.
A to je zle. Macronovi by na obranu stačil aj hneď sa natískajúci marketingový chvat – hra na zlého a dobrého policajta je známa komunikačná finta, ktorej „filozofiou“, zámerom je zneisťovanie protistrany. Asi v zmysle, že ak nie podobrotky, tak môže byť aj pozlotky.
To by sme však obišli zásadnú okolnosť. Putin dva roky plieni Ukrajinu s vedomím, že akýchkoľvek krutostí a zločinov sa dopustí, nič mu nebráni v tom, aby pokračoval.
