Autorka je režisérka
Často vyslovujeme požiadavku, aby umenie reflektovalo spoločenskú realitu, aby ju básnickými prostriedkami komentovalo, aby zaujalo postoj vyjadrený estetickými kategóriami.
Sú umelci, ktorí sa tomu bezvýhradne odovzdajú a prijmú, že ich životnou cestou bude „prach a štěrk a udusaná hlína“. Karel Kryl po nej kráčal sám, vytrvalo spurný, neústupčivo konzistentný.
V jednom z posledných rozhovorov vysvetľoval text svojej slávnej skladby Morituri te salutant. Idúci na smrť ťa zdravia, pozdrav gladiátorov v aréne. Vyslovil názor, že ak sa ľudia nebránia, a dokonca za istých okolností neútočia, prídu aj o to, čo majú. Ak zavládne bezradnosť a krčenie plecami, staneme sa obeťami.
Tvrdil, že všetci máme svoj civilný apoštolát, úlohu dať sa svetu. Neochota odovzdať všetok talent a schopnosti, ktoré máme, je prejavom ľudskej nedostatočnosti.
Nežná revolúcia pre neho znamenala eufóriu aj bolesť. Prišiel do Československa po dvadsaťročnej emigrácii na pohreb matky, ktorú už nestihol vidieť. S doráňaným srdcom kočoval republikou a stretával mládež, ktorá si spievala jeho pesničky. Šokovalo ho to a dojímalo.
Situácia v prvých rokoch po Nežnej ho však v mnohých ohľadoch sklamala. Cítil trpkosť, že spoločnosť neprejavila vôľu vyrovnať sa s minulosťou.
