Autor je prezident MESA 10 a exminister financií
Minulý týždeň vládna koaličná väčšina neschválila tzv. výdavkové limity, čím odignorovala nielen potrebu ozdraviť verejné financie (ktoré máme v najhoršom stave zo všetkých krajín Európskej únie), ale aj zákonné povinnosti, ktoré jej vyplývajú z ústavy, ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a zo zákona o rozpočtových pravidlách.
Táto správa popri iných vo verejnosti veľmi nerezonovala, hoci je veľmi dôležitá. Výdavkové limity, resp. ich absencia, sú totiž hlavným (aj keď nie jediným) dôvodom, prečo sme vo verejných financiách tam, kde sme.
Príbeh výdavkových limitov
Samozrejme, hlavným dôvodom našich rozpočtových problémov je populizmus, nezodpovednosť a nekompetentnosť vlád, ale práve tieto nemilé, hoci rozšírené vlastnosti politikov by mali obmedzovať nezávislé inštitúcie a nástroje. A medzi nimi mali zohrávať významnú úlohu práve výdavkové limity. Aký je teda príbeh výdavkových limitov?
S prepracovaným konceptom nezávislej rozpočtovej rady a ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti prišli dvaja špičkoví slovenskí ekonómovia Ľudovít Ódor a Michal Horváth počas vlády Ivety Radičovej (2010 až 2012). Ako vtedajší minister financií som toto riešenie plne podporoval, ale ústavnú väčšinu naša koalícia nemala a bolo nám jasné, že obyčajný zákon nič nerieši, pretože akákoľvek populistická koalícia systém v budúcnosti veľmi ľahko zruší.
Keď sa na jeseň 2011 naša vláda rozpadla a dosiahla sa dohoda o predčasných voľbách na jar 2012, vytvorilo to priestor na dohodu o prijatí ústavného zákona. V Smere, ktorého preferencie ukazovali, že po predčasných voľbách na jar 2012 bude vládnuť, si túto myšlienku osvojil vtedajší tieňový minister financií Peter Kažimír , ktorý presvedčil Roberta Fica, aby to Smer podporil.
Vedel, prečo to robí, v prvej Ficovej vláde (2006 až 2010) bol na ministerstve financií štátnym tajomníkom, takže mu bolo jasné, že tento nástroj mu ako ministrovi financií môže pri premiérovi, ako je Fico, výrazne uľahčiť život.
Na konci roka 2011 parlament schválil ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Zriadila sa ním trojčlenná nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) a prijali sa pravidlá jej fungovania vrátane sankcií za prekračovanie úrovne verejného dlhu (pre čo zľudovel názov „zákon o dlhovej brzde“).
Ako Kažimír porušil dohodu
Bolo schválené všetko okrem jednej dôležitej veci, ktorou boli práve výdavkové limity. Zákon s nimi počítal, ale ich výpočet je pomerne zložitá technická záležitosť a nedostatok času vtedy (na jeseň 2011) neumožnil ich prípravu.
Dohodli sme sa preto (osobne ja ako vtedajší minister financií a Peter Kažimír ako vtedajší tieňový minister financií Smeru), že po voľbách na jar 2012 budúci minister financií (teda Kažimír) pripraví výdavkové limity ešte v priebehu roka 2012 tak, aby mohli byť doplnené do ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a začali sa uplatňovať od roku 2013.
