Autorka je redaktorka českého Deníka N
Dva príbehy, dva osudy. Na prvý pohľad každý iný. Oba sa odohrali v súčasnom Rusku a oba majú nejasný koniec.
Radik Bogdanov má päťdesiatdva rokov. Narodil sa v Baškirsku, odkiaľ pochádza veľa vojakov ruskej armády na ukrajinskom fronte.
Radik má problém. Najskôr išiel do armády v jeho domovine Rusku. Piatykrát sedel za krádeže a lúpeže. Zostávalo mu len desať mesiacov. Lenže desať mesiacov v ruskom trestaneckom lágri je veľa, a tak sa rozhodol riskovať.
Sľubovali mu, že po pol roku na fronte bude slobodný. Čoskoro zistil, že asi zle rozumel. Po pol roku mu síce odpustia zvyšok trestu, ale domov ho nepustia. Bude musieť podpísať, teraz už ako riadny občan, kontrakt s armádou na ďalšie dva roky.
Čo sa dá robiť? Mreže vymenil za zákopy. Tvrdí, že sa tak chcel stať „správnym človekom“, zmyť zo seba vinu za svoje prehrešky vrátane zabitia z nedbanlivosti, ktoré ho trápi najviac.
Nuž, ono to ani nebola nedbalosť ako skôr opitosť, ale na výsledku to nič nemení. Práve dostal výplatu sedemtisíc rubľov (asi 60 až 70 eur) a usúdil, že taká suma si zaslúži akurát tak pretiecť hrdlom.
Pitka v Radikovom domčeku sa skončila mŕtvolou, ku ktorej sa nikto nehlásil. A tak do väzenia poslali už trestaného hostiteľa.
Nový život zlodeja Radika Bogdanova
Odviedli ho vlani v máji. Po jedenásťdňovej príprave ho spolu s ďalšími väzňami zaradili do jednotky Storm-Z III. Prvá a druhá už existovala, dnes sa tvoria ďalšie.
V každej bola zhruba stovka mužov. Dvadsiatich nechali variť, upratovať a pomáhať v tábore, osemdesiatdva väzňov vrátane Radika poslali na front.
