Riaditelia verejnoprávnych médií by mali byť vymenúvaní čo najtransparentnejšie a ich odvolanie mimo volebného cyklu by malo byť možné len vo výnimočných prípadoch a za veľmi špecifických okolností. Tvrdí to Európsky akt o slobode médií, ktorý by mal definitívne schváliť Európsky parlament v nasledujúcich dňoch.
Ak si Robert Fico a jeho dezinformačná úderka z ministerstva kultúry myslia, že politické ovládnutie RTVS je interná záležitosť Slovenska, tak sa mýlia. Samozrejme, ak upozornenia Európskej komisie neodradili Fica od zmeny Trestného zákona, akt o slobode médií ho pred zaradením verejnoprávnej RTVS do svojho propagandistického portfólia určite nezastaví.
Začína sa ťaženie vlády na RTVS. Šimkovičová plní zadanie Smeru a SNS Čítajte Len pripomíname, že sloboda médií je už dlhší čas európskou záležitosťou a v Únii by nemali existovať národné slobody a neslobody tlače.
Danko v obraze
To, že Fico chce mať štátnu televíziu pre svoje stranícke účely, bolo jasné dávno predtým, než sa naposledy vypísali parlamentné voľby. Jeho koaličného partnera Andreja Danka si „verejnoprávna“ televízia rozmaznala ešte v časoch, keď ju riadil Jaroslav Rezník. Jeho nadprácu v prospech SNS si v roku 2019 všimli aj Reportéri bez hraníc a upozornili na zásahy manažmentu do práce redaktorov.
Práve Dankova ministerka kultúry, vyslaná redaktorka konšpiračného a proruského média Slovan, pripraví zákon, pomocou ktorého sa vláda zbaví súčasného riaditeľa Ľuboša Machaja a presadí si svoju predstavu „spravodajstva“.
Často odznieva argument, že veď verejnoprávna televízia nie je len spravodajstvo, vysiela vzdelávacie programy, filmy, pôvodnú tvorbu. Fico by sa však určite nenamáhal len preto, aby sa vrátili komunistické večerníčky.
Navyše, na Smer a SNS sa s ľahkosťou nabalia aj rôzni tvorcovia a štúdiá, ktoré by v profesionálnej alebo umeleckej konkurencii neuspeli. No zákazky na základe známosti, lojality a ideologickej zhody im otvoria schodisko ku hviezdam aj k viacciferným sumám.
Krajina generálnych riaditeľov
V krajine, kde od roku 1993 verejnoprávna televízia mala okolo dvadsať generálnych riaditeľov, ak rátame aj dočasných, tento vývoj už nikoho nešokuje. Odstránenie Machaja a ovládnutie RTVS je vlastne politická tradícia.
Ak však táto tradícia nešokuje nás, mala by aspoň Európsku komisiu, ak chce na Slovensku priradiť akúkoľvek vážnosť aktu o slobode médií.
Nominant SNS Tomáš Taraba chvíľu blúznil o tom, že jeho strana chce meniť štatút RTVS, aby bol v súlade s „niektorými západnými renomovanými verejnoprávnymi inštitúciami“. Už aj v minulosti RTVS tvrdila, že vlastne funguje podľa vzoru BBC, a vzápätí zastavovala investigatívne relácie alebo nanucovala redaktorom povinné jazdy s politikmi.
Fico sa nikdy netajil tým, aká je jeho predstava novinárstva. Novinár nemá čo klásť kritické otázky, má posúvať ďalej jeho odkazy, má sa dojímať, keď sa Fico dojíma, má byť rozrušený, keď sa Fico rozrušil, má vidieť nebezpečenstvo tam, kde ho vidí Fico. V skratke, má byť súčinný s vládnymi orgánmi. S takými novinármi bude premiér hovoriť.
Jeho maďarskí kolegovia to dotiahli tak ďaleko, že tvrdia, že novinári ich môžu konfrontovať až potom, keď vyhrajú voľby ako oni, veď aj tak sú opozičná sila. Autokrati popierajú, že médiá majú kontrolovať vlády a mocných. V ich ponímaní verejnoprávnosť splýva so štátnou propagandou.
Čo s tým majú komunisti?
Príručka autokratov ako prvý krok k absolútnej moci uvádza podmanenie si kľúčových médií a oslabovanie tých nezávislých. Aj v demokratickej krajine môže cez kontrolu médií autokrat dosiahnuť taký efekt, ako komunisti dosahovali cez propagandistickú mašinériu a systém zastrašovania názorových oponentov.
A o to sa teraz Fico snaží.
Paradoxne, pre Fica je ešte kľúčovejšia súkromná televízia Markíza, ktorá na Slovensku v kritických situáciách zohrávala kľúčovú úlohu v informovaní občanov a určite nie spôsobom, ako si to predstavovali rôzne vlády.
Tlak na súkromné médiá môže byť zákernejší a menej viditeľný. Stačí otáčať inzertným kohútikom a spoliehať sa, nech si obchodné tabuľky urobia svoju úlohu. Veď nijaký zákon neprikazuje, aby štátne firmy inzerovali v Markíze.
Tam narážame na to, koľko unesú investori. V Maďarsku RTL Klub aj po rokoch enormného tlaku ostáva na trhu a robí nezávislé spravodajstvo, hoci jeho konkurenti núkajú trojnásobné platy a vláda kreatívne mení zákony na mučiarenské nástroje. Škála je široká: daňové kontroly, nenávistné kampane proti redaktorom, odpočúvanie, zmena daňových sadzieb. Samozrejme, robia aj zábavu a neznesiteľne ľahké formáty, ale kritického spravodajstva sa nevzdali.
Treba dodať, že pomerne dlho sa Únia len prizerala, ako Orbán likvidoval slobodnú tlač, ako vytvoril virtuálnu nadáciu, do ktorej jeho oligarchovia vložili médiá, ktoré nakúpili za požičané peniaze od Orbána.
Útok na RTVS môže byť prvým zásadným testom, či záväzok Únie chrániť slobodu tlače platí a funguje lepšie než bilbordové kampane o tom, že všetci sme Únia.
