Mieru nehoráznosti Ficovho utorkového útoku na Ústavný súd bolo možné úplne precítiť až z reakcie ústavných sudcov. Je priam aj trochu škoda, že sa neopanovali a vôbec usporiadali tlačovú besedu, pretože Robert Fico sa následkom toho do 24 hodín dozvedel, že jeho zastrašovacia taktika cielila dobre.
Univerzálne platí, že všetky Ficove nevyžiadané vyhlásenia o sebe možno čítať ako presný opak. V kontexte rozhodnutia zastaviť účinnosť viacerých bodov novely Trestného zákona a Trestného poriadku je to predovšetkým tvrdenie, že premiér „rešpektuje“ rozhodnutie ÚS. Nie je to pravda.

Nebolo ani slabiky vo verbálnom prejave, ani mihnutia svalu v nonverbálnom, ktoré by neboli gestom nepríjemného prekvapenia, že v Košiciach sa postavili na odpor nastupujúcemu autokratovi. Fico absolútne nečakal, že narýchlo ušitý koncept beztrestnosti cez ÚS neprejde, a spoliehal sa na to, že ešte ani v stredu 6. marca neboli novely publikované v Zbierke zákonov, a teda platné a len skromne čakajúce na účinnosť – už čochvíľa.