Predoslať sa žiada, že Františka Mikloška autor dvakrát volil (v prvom kole), takže to, čo príde, sa nesmie chápať ako „antikonzervatívny bias“.
Výrok posledného politicky „preživšieho“ z generácie Novembra, že „zatiaľ nevidí náznaky zastrašovania súdov“ (!!!), je škandál a tragédia. Ak aj človek s dlhým zážitkom normalizácie i mečiarizmu , ktorý – to je dôležité – sa dosiaľ vždy postavil na správnu stranu dejín, je v najzákladnejšej otázke dneška dopletený, tak od menej zrelej a menej bystrej druhej generácie politikov sa osvietenia a prebudenia nedočkáme.
Ak zastrašovaním nie je výzva premiéra predsedovi ÚS, aby odstúpil, otázka znie, či taký medziľudský vzťah ako zastrašovanie vôbec na svete existuje. A legitímna na druhú tá otázka je, ak zastrašovaním nie sú ani „balóniky“, že s predsedom ÚS si vec vybaví nový prezident.
Hovoriť o „dvojtvárnej zahraničnej politike“ je hrozné nedorozumenie. Utajuje a odvádza pozornosť, že Fico IV vyvádza Slovensko z euroatlantického bloku. Ako môžete hodnotiť ako „dvojtvárnu“ situáciu, keď v obraze Blanára s Lavrovom defilujú Kaliňák s Austinom? To ste sa pomiatli? Jednotvárna bude zahraničná politika až vtedy, keď Kaliňák ignoruje pozvanie ministra USA? Alebo vtedy, keď Fico vyhlási, že Slovensko vystupuje z NATO (a EÚ)?
Kaliňák s Austinom je štandardná denná agenda, ktorá vyplýva zo vzťahov a zmlúv (stíhačky, revízia obrannej zmluvy). Naopak, Blanár s Lavrovom je nehorázny výstrelok, prekročenie čiary, za ktorú po februári 2022 nezašiel iný demokratický štátnik. (Iba Szíjjárto).
Pán Mikloško, reči o dvojtvárnosti, hre pre voliča doma, „analýza“, „nemajú odvahu ísť proti Západu“ je dezinformovanie. Keďže odkláňa pozornosť od skutočnosti, že prebieha kobercový nálet na celú „systémovú“ infraštruktúru liberálnej demokracie – súdy, prokuratúra, polícia, médiá (zastrašovanie!!), mimovládky, (akože) nezávislé orgány (ŠÚ, ÚDZS, ÚRSO atď.), fiškálna bezpečnosť, duševné zdravie národa (Kotlár!). Ten, kto uniká pred evidenciou, že Fico IV plní predsavzatie dobehnúť za rok (či menej) všetko to, na čo Orbán potreboval štrnásť rokov a štyri (!!) ústavné väčšiny, je labuť.
Záväzok, že nebudeme expresívni, platí do poslednej vety. Takže všetci blížni aj neblížni, ktorých duchaprázdne kecy vytvárajú atmosféru „Fico (IV) je normálny“ (sme predsa v EÚ a NATO) si zaslúžia také prekvapenie z budúcnosti, že popadajú zo stoličky. Neskoro.
