„Fico, klobásy!“ kričal dav na námestí a mne sa naozaj uľavilo.
Pán premiér má pravdu – do basy by ho nemali poslať ľudia na ulici, ale nezávislý súd. Veď sám si nič neželal viac, len aby o jeho veci rozhodol súd, pred ktorý sa hrabal a hrabal a túžil po výroku o svojej nevine. Jedine, že by nie.
Na druhej strane by mal pochopiť, že posielanie „do basy“ je len skratka. Nikto tým nechce povedať „Fico do basy bez súdu“.
Iste tomu rozumie, lebo takéto skratky používa aj sám. Napríklad o vyšetrovateľoch NAKA zvaných čurillovci štandardne hovorí ako o zločincoch. Je to však len jeho subjektívny názor, lebo zatiaľ jedno súdne rozhodnutie vyrieklo len, že nemajú byť prečo stíhaní.
Určite ani pán premiér nechce povedať, že čurillovci sú zločinci, a to bez súdu. Jedine, že by áno.
Ďalšou skratkou týchto týždňov a mesiacov je „amnestia“. Aj to ma – ako opozičná interpretácia trestných noviel – sprvoti trochu dráždilo v hrdle, lebo v skutočnosti o amnestiu nejde. Dá sa však pochopiť, ako to bolo myslené – opäť ako skratka.
Je tu však možnosť, že to aj skratkou (čisto v opozičných ústach) malo ostať. Výraz totiž začal žiť novým a pomerne odviazaným spôsobom.
Prapôvodnú vinu (ako za mnoho ďalších vecí) nesie Vladimír Mečiar a jeho zákon 55/1998.
Amnestia – alebo teda hromadná milosť – nie je nič, čo by pôvodne nieslo zlý úmysel. Naopak, v samotnom odpustení trestu sa ukrýva veľa dobrej vôle, prípadne aj pochopenia, že justičné orgány porušili právo. Taký bol aj motív amnestie Václava Havla z 1. januára 1990, neskôr často označovanej za katastrofu alebo aspoň za kontroverziu.
Odpustenie trestu sa však zväčša týkalo prípadov odsúdených ľudí, neznamenalo teda rehabilitáciu ani konštatovanie neviny. Až Mečiar priniesol vynález, ktorý sa dlho nedarilo odstrániť a ktorý zamotal celú problematiku už v základných morálnych princípoch.
Mečiar odpustil rôzne nízke tresty, aby to nevyzeralo, že zákon vznikol len na účel dvoch článkov v znení: Nariaďujem, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné stíhanie za trestné činy spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997. A (dtto) za trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča mladšieho do cudziny.
Celý Ficov problém je, že takto sa to už dnes urobiť nedá. Skutočnú amnestiu možno udeliť len na právoplatne odsúdené skutky, takže to chcelo iný nápad.
A teda: pokojne to volajte amnestia. Akurát individuálna milosť, ktorú Katalin Nováková udelila v pedofilnej kauze, naozaj amnestiou nie je.
