Autor bol predsedom Slovenského syndikátu novinárov a členom Rady vlády pre masmédiá
Ani táto vláda nemá rada, keď jej niekto nadáva do babrákov. Pokiaľ však ide o „riadenie“ RTVS, je to vláda babrákov. Pozrime sa na predchodcov.
Nasledujúca hitparáda odvolávaní riaditeľov Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie si nekladie ambíciu byť úplná, je len malou ukážkou toho, čo všetko na Slovensku už prešlo.
Nezhody s premiérmi
Koncom jari 1991 padol riaditeľ STV Peter Zeman (v poradí už druhý ponovembrový) na tom, že chcel údajne cenzurovať premiéra Vladimíra Mečiara. Lebo premiér mával vtedy v nedeľu podvečer pravidelné príhovory v STV.
Vedenie VPN už bolo rozčesnuté, až z televízie sa dozvedeli, čo si myslí nimi nominovaný premiér. A keďže sa relácia nahrávala na záznam, požiadali nimi nominovaného riaditeľa STV o nahrávku.
Vladimír Mečiar prišiel, urobil škandál a odišiel. Po ňom prišiel ním nominovaný minister zahraničných vecí Milan Kňažko, prečítal prejav o cenzurovaní premiéra (technicky nemožné), a tak sa skončila vláda VPN aj funkčné obdobie Petra Zemana.
Práve za jeho pôsobenia spolu s vtedajším riaditeľom SRo Vladimírom Štefkom sa však podarilo, aj vďaka spolupráci s rakúskou verejnoprávnou ORF a EBU (European Broadcasting Union) pripraviť návrhy zákonov o verejnoprávnych STV a SRo, ktoré vymenovanie a odvolávanie riaditeľov prenieslo na Rady. Pomohlo to?
Tak napríklad riaditeľa STV Mariána Kleisa odvolali tiež „inšpiratívnym“ spôsobom. Radu STV sa podarilo rôznymi manipuláciami „znefunkčniť“ (nebola uznášaniaschopná), a tak právomoc prešla na Predsedníctvo SNR. To však 30. septembra 1992 existovalo posledný deň, lebo od nasledujúceho dňa sa SNR premenovala na NR SR a už bez predsedníctva.
A tak večer zavolali Petra Maleca, ktorý súhlasil, že bude riaditeľom, a Mariána Kleisa odvolali členovia rozchádzajúceho sa predsedníctva.
Vladimír Štefko, prvý riaditeľ SRo po novembri 1989, sa stal obeťou Noci dlhých nožov, ktorá bola z 3. na 4. novembra 1994. Mimochodom, jediný opozičný politik, ktorý vtedy zostal v pléne, bol Robert Fico. Čo sa za mladi naučíš... No nezdržujme, Vladimír Štefko sa o svojom odvolaní dozvedel pri holení z ranných rozhlasových správ svojej už bývalej inštitúcie.
Milan Materák skončil v roku 2002, podľa oficiálnej stránky STV „pre nezhody s premiérom Mikulášom Dzurindom, ministrom kultúry Milanom Kňažkom a predsedom výboru pre kultúru a médiá Jánom Budajom predčasne“. Potom sa ešte súdil s STV.
Taký Richard Rybníček sa vzdal funkcie pol roka pred ukončením mandátu, išiel rozbiehať TV JoJ. Štefan Nižňanský, prvý Ficov a Maďaričov riaditeľ STV sa dočkal pocty, keď kvôli nemu menili zákon. Richard Sulík ako vtedajší predseda NR SR a Daniel Krajcer ako jeho minister kultúry presadili v roku 2010 zlúčenie STV a SRo a prvou poverenou riaditeľkou sa stala Miloslava Zemková, ktorej sa práve skončil mandát v SRo.
Vždy to šlo aj prešlo
Rozsah príspevku nedovoľuje vypočítať všetky novelizácie zákonov, ktorých väčšina bola o tom, ako a kto volí členov rady STV, SRo a RTVS (verili by ste, že právomoc vymenovať troch mal aj vtedajší prezident Michal Kováč?).
Ide o to, že vždy, počas všetkých vlád to išlo a vždy to aj prešlo. Aj preto mala STV od roku 1989 do roku 2010 presne dvadsiatich riaditeľov alebo poverených štatutárnych zástupcov, SRo „len“ štyroch, RTVS tiež.
Alebo inak, slovníkom terajšieho premiéra: všetci naokolo chcú vojnu. My chceme mier. Tak si to teraz zamierime do RTVS. Suverénne, samozrejme.
