Udalosť týždňa
Najzapamätaľnejší zápis z podujatia, keď voliči hlasujú naraz v štrnástich štátoch, je široký konsenzus celej insiderskej verejnosti, že ikonický deň primárok nebol ešte nikdy taký nudný, bezobsažný, nenapínavý atď.
Určite áno, vysvetlenie je zbytočné. Podstatnejšia, presnejšie, najpodstatnejšia po superutorku je však otázka, kam sa podeje tých približne tridsať percent republikánskych voličov – toľko napočítali experti ako priemer z rôznych štátov –, ktorí hlasovali za Nikki.
V situácii, keď sa Biden v prieskumoch stále pozerá na Trumpov zadok, náladu a nádej by mohol udržiavať ďalší dôležitý expertný postreh (CNN, Sky, WSJ), že Haleyovej tridsiatka je viac „antitrumpovská“ než originál „(pro)haleyovská“.
Rozlúčková reč Nikki, ktorej po superutorku vypadli ústrední sponzori, bratia Kochovci, však sklamala. Oranžového šaša priamo nepodporila, ale napriek čoraz vypätejšej kritike ani nezavrhla a vyzvala ho (v zmysle), nech sa uchádza o priazeň jej voličov.
Tu je inak problém s Bidenom; leitmotívom kampane Nikki boli „dvaja starci“, ktorí bla-bla-bla. Nemusíte súhlasiť, ale keby za demokratov kandidoval niekto súcejší a mladší (akurát nie príliš progresívny), Haleyová – ktorá si ani na záver neodpustila vyhlásenie, že „podpora Ukrajiny, Izraela a Taiwanu je morálna povinnosť USA“ – by svojmu elektorátu zanechala správne(jšie) odporúčanie.
Udalosť SR
Vratké vzťahy.
Z mnohých koncov, ktoré sa derú k odrieknutiu spoločného zasadania českej a slovenskej vlády, autorská samoľúbosť vyberá to, že Fiala pozdravuje všetku mienkotvornú elitu, ktorá – jemné zveličenie – prisahala na to, že nástup Fica IV neovplyvní česko-slovenské vzťahy (a ani V4 – hahaha), keďže nadštandard a (pokrvné) bratstvo je viac než meniace sa garnitúry cez volebné periódy. („My, politici, prichádzame a odchádzame, ale národy tu budú aj naďalej“ – Kéry Keryovič).
Podrobené auditu budú i reči, že „spolupráca bude pokračovať bez ohľadu na to, čo sa povedalo“ (Raši). Aj keď, na strane druhej, význam a nosnosť Fialovho gesta sú predovšetkým symbolické. Spoločné zasadania vlád sú výnimočnosť, nadštandard, manifestácia srdečnejších, ešte lepších vzťahov než s inými tiež priateľmi (spojencami).
Práve preto odbočka (čo všetko autorovi nenapadne takto z paže): absurdné a celkom nezrozumiteľné je údajné spoločné rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády, ktoré Fico ohlásil na koniec apríla kdesi do Michaloviec.
Rozumieme si; (minimálne rétoricky) k Ukrajine nepriateľskejšiu vládu – vrátane maďarskej – než Fica IV na zemeguli nestretnete. Teda, pardon – s výnimkou vlády (či čo to je), ktorej predsedá akýsi Mišustin.
Podcenená udalosť
Makó.
Nad rámec toho, ako rýchlo mení NAKA ochlpenie a zvyky, jasné slovo k budúcnosti je sám fakt, že sa začalo stíhanie najznámejšieho slovenského kajúcnika. Teda, slovo v zmysle, že odveta-vendeta bude nemilosrdná, tvrdá a zrejme aj plošná, takže mnohí sa majú na čo tešiť.
To, že dejiny sa opakujú ako fraška (??), pripomína aj reč klasika: „I naše generace má svoje pamětníky a vlastní emigraci, mučedníky a kajícníky“. Otázka akurát je, či sa Makó zapíše do dejín ako kajúcnik alebo ako mučeník. Čo myslíte?
Aha, a ešte toto. „Transformovanú“ NAKA, a Šutaja Eštoka ešte menej, na lepšie myšlienky neprivediete. No pripomeňte im, že kedysi bol jeden Matúš (alebo Lukáš?), ktorý ohlásil svetu preferenciu najvyššej autority: „Lepší jeden napravený hriešnik (čiže kajúcnik) než sto spravodlivých bez pokory.“
Čo vy na to, Šutaj Eštok, Fico?
Podcenená II
Korčok verzus Blanár.
Marketigový mág autor nie je (podradná práca), ale prezidentský kandidát, ktorého vstup do paláca je takpovediac existenciálna otázka, by mal schôdzovanie s Lavrovom odsúdiť principiálne (ako Petr Fiala), a najmä nie lživo.
Totiž kritizovať Blanára akože rečníckou otázkou, či povedal Lavrovovi, že „Slovensko podporuje Ukrajinu ako (...) teritoriálne celistvú krajinu v medzinárodne uznaných hraniciach“, že Slovensko podporuje mierovú iniciatívu Ukrajiny a ďalšie je klamanie si do vrecka. A celého národa.
Úprimná a čistá pozícia Slovenska totiž nie sú deklarácie z donútenia, ktoré sa budú – uvidíte – revidovať, ale averzia, prinajlepšom chlad. Nepriamy odkaz, akože a prečo nie Pelle, keď aj on Ukrajinu podporuje (...), je v rozpore s kľúčovým rozdielom medzi vami.
Podcenené III
Podvolenie.
Nie také, o akom písal bláznivý Francúz Michel Houellebecq s pointou, že v roku 2022 prevezme vládu vo Francúzsku islamská (islamistická) strana. Hahaha.
Možno aj horšie než islamista v Paríži je, že manažmenty slovenských televízií padajú jeden po druhom na kolená pred novou mocou. Tým deklarujú, že – veru – preferujú a sú mentálne pripravení vydať sa na maďarskú cestu.
Zdravotnícke okienko
Ako bolo sľúbené, voľne pokračujeme v diagnózach slovenského zdravotníctva od profesora Žúbora (v Postoji): „Na Slovensku neplatí evidence-based medicine, teda medicína založená na dôkazoch, ale eminence-based medicine. (...) Ak chcete niečo zmeniť, je to večný donkichotský boj so systémom“.
(„Eminence-based medicine“ – preklad autora: Medicína založená na autorite najväčšieho papaláša.)
Vtip týždňa
Pedofidesz a spol.
Kým na Slovensku beží v médiách, kde a v ktorom tzv. reedukačnom centre koľko detí zneužili (znásilnili), v Maďarsku kulminuje morálna hystéria. Výzvu, aby odstúpil z funkcie, dostal istý predstaviteľ samosprávy, lebo uzatvoril akúsi zmluvu s firmou, ktorej majiteľom (akcionárom či čo) bol pedofil. Zbláznili sa.
Smiech nás však prejde. Národné ohlúpenie, zblbnutie je (bude) údelom všade, kde sa do hlavného prúdu debaty dostanú „alternatívne fakty“ „alternatívne videnie“ alebo – toto je vydarené – „idiocy based world look (svetonázor)“.
Inak, aby sme Maďarov iba nekritizovali: Novotvar „pedofidesz“ autor podporuje, veľmi sa mu páči.
Rozumieme si; keď štátna propaganda natlačí do lebiek polovice národa, že v „Bruseli“ chcú, aby sa moci v Európe zmocnili LGBT a transgender ľudia, prípadne moslimovia (najlepšie transgender moslimovia, haha), tak sa nečudujte, keď dôsledkom je morálny gýč.
Vtip II
„Už toho máme dosť.“
(Slovenskí farmári – heslo na traktoroch.)
Presne tak. Dosť majú dotácií (aj za ničnerobenie), dosť majú ziskov z covidovej krízy, keď zvýšené marže skryli za infláciu, dosť majú odškodnenia z národného rozpočtu (za to, že zvýšili marže), dosť majú úľavy na odvodoch – ako jediná skupina v republike.
Áno, presne. Majú toho dosť.
